.niekedy tam stál dom

0 hlasov

Na stole stáli dve soľničky. Priečne pruhovaný obrus bol takmer čierny. Dve panvice so zvyškami. V miestnosti neznesiteľne zapáchal človek, na oknách viseli zožltnuté plachty. Nad posteľou v kúte čiernobiely obraz mladomanželov.

Jozefa zobudila otravná mucha, či skôr množstvo múch, ktoré sa úspešne promenádovali izbou. Malátne sa ohnal rukou. Bol zarastený, posadil sa a poškrabal v rozkroku. Zívol. Siahol do otlčenej tabatierky a vytiahol cigaretu. Rozkašľal sa a začal vykašliavať hlieny. Dvakrát opľul stenu. Mútne oči hľadali pohár so včerajším vínom. Napil sa, potlačil nutkavý pocit zvracania. Chcel močiť. Splachovač už dávno nefungoval, keď na to pomyslel, tvárou mu prebehlo zhnusenie. “idem von”. Pobral sa k dverám.

Akoby mu do očí napichali tisíce drobných ihiel. Podlomili sa mu kolená, zviezol sa na drevenú podlahu verandy, slnko úporne svietilo. Pes sa k nemu opatrne priblížil. Jozef zacítil vlhký ňufák na tvári. Reflexívne vykopol. Pes, už zvyknutý na podobné zaobchádzadie, stihol uhnúť. “skurvená beštia”, ťažko vstal, rukou sa oprel o stenu, vytiahol vtáka a močil, s bolesťami, zopár kvapiek. Plakal. Pes sa znova priblížil, teraz už bez váhania. Ponoril ruku do huňatej srsti, potľapkal ho po hrudi.

Pred domom stála zhrdzavená pumpa. Podišiel k nej, hlavu sklonil pod výpust, keď ho zaliala ľadová voda nemohol sa nadýchnuť, nachvíľu. “zajtra určite zídem do dediny” sľuboval si, potom si spomenul, že v pivnici má ešte štyri fľaše vína a tabaku tiež dostatok. “tak možno” trpko sa zasmial.

Namieril k domu, vzal tabatierku a vrátil sa na verandu. Pes ho už čakal na lavici. “počkaj” opäť sa vrátil, v rukách obe panvice. “na, žer”. Pes len zakrútil chvostom, inak sa nepohol. “nechceš?” položil ich na zem a prisadol si k nemu. “móžem sa ja na to všetko vyjebať, moj zlatý” pes naň chápavo hľadel, “nakazená robota” zahrešil, keď sa pozrel na hŕbu nepokáľaného dreva. “móžem sa ja na to...” zchuti si potiahol z našúľanej cigarety.

Zmĺkol. Nevedel, či sa mu to len nesníva. Na lúke pred domom stálo nahé ryšavé dievča. Pozrel na psa, zase na lúku. Dievča tam bolo stále. Náhle znervóznel. Pri pohľade na jej zdurené bradavky pocítil už zabudnuté brnenie v slabinách. “mám ísť?” spýtal sa psa, ten na počudovanie prikývol, skoro až začul ako hovorí : nerozmýšľaj a bež. Mala jemnú pokožku, s bázňou sa jej dotýkal, skoro sa bál, že jej ublíži. “podobáš sa na moju ženu” neodpovedala, “si krásna”, len prikývla a pritiahla si ho k sebe.

Vnikol do nej hlboko hneď na prvýkrát. Slasť sa mu prelievala celým telom. Zase sa nemohol nadýchnuť. Stále sa nemohol nadýchnuť, chvíľkami ho už prepadala panika. Dievča ho len pohladilo po tvári až sa začal usmievať. Usmieval sa ešte dlho potom.

Na verande bolo ticho. Drevené dosky boli od dažďa takmer čierne. Nad dvoma panvicami so zvyškami jedla poletovali muchy. Na podlahe ležal muž s úsmevom na tvári a pri ňom tíško skuvíňal pes.

Obrázok používateľa klobúk
Pi, 27. 11. 09 - 11:29 ad .niekedy tam stál dom | klobúk

tak toto nie! Nechcem ta obvinovat, ale takmar identicka scena sa vyskytla v knihe Smad po zivote!!

Obrázok používateľa James Juyce
Ut, 24. 11. 09 - 20:03 ad .niekedy tam stál dom | James Juyce

prve dve tretiny textu, ktore popisuju toho muza, su hrbou kliseovitych a ocakavatelnych negativistickych faktorov, ktore su spate s kazdou takouto postavickou, zvysna cast so zenou je totalne nepresvedciva, telegraficka a povrchna

Obrázok používateľa andrej
Ut, 24. 11. 09 - 17:21 ad .niekedy tam stál dom | andrej

ty vies tak podmanivo liepat atmosferu, ze mozes pisat o tom, ze sa ides vysrat a ja to budem citat ticho a s baznou. tato sa mi vcelku lubila, aj ked ten motiv smrti prevtelenej do cohosi uz mi pride dost ojety, naviac, kolkata poviedka toto je, v ktorej mas pouzitu nejaku rysavku? :-D

 

ale inak hezky pozliepane, libilo..

Obrázok používateľa dandan
Ut, 24. 11. 09 - 18:50 ad .niekedy tam stál dom | dandan

heh...rysavka je moj poznavaci znak :)

 

inak smrt tam nie je prevtelena...jedine ked sa premietla do "sna" -hadam...

Obrázok používateľa andrej
Ut, 24. 11. 09 - 19:14 ad .niekedy tam stál dom | andrej

ja som si to vysvetlil tak, ze ta zrzka bola smrt, co si ponho v podstate prisla

Obrázok používateľa Animae Mundi
Ut, 24. 11. 09 - 17:20 ad .niekedy tam stál dom | Animae Mundi

melancholicko-realisticky rozvity motiv, ktory je napisany viac-menej technicky dobre

 

ale nicim ma neprekvapil, neohuril

pripominalo mi to (najma eroticko-mystickym zaverom) televizne inscenacie zo 70-80 rokov

 

 

Obrázok používateľa dandan
Ut, 24. 11. 09 - 18:54 ad .niekedy tam stál dom | dandan

tazko prekvapovat, ohurovat v tejto dobe...hlavne na takom malom priestore...najst motiv ktory tu este nebol...

 

tel.insc. zo 70-80 rokov :)

Obrázok používateľa Animae Mundi
Ut, 24. 11. 09 - 19:07 ad .niekedy tam stál dom | Animae Mundi

to sa vravi v kazdej dobe

prave preto je dobrych textov tak malo

 

a vobec nemusi ist o motiv. moze to byt sposob podania, viacere rozmery/roviny, viacvyznamovost, skryte motivy...je toho mrte

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.