smäd

0 hlasov

V podniku si vypýtala jedno varené slnko. Sŕkala ho a prosila,

aby sa k nej veľmi nepribližoval. Blízkosť (pri fotografovaní) deformuje.

Prikývol. Zablýskala sa.

Využil jej svetlo.

V žalúdku cítila vystrelené lúče, keď mu ukazovala, kadiaľ má do nej vstúpiť.

Potom rozprávala už len zreničkami. O tom,

že sa jeho stupaje  splašia a budú (pre) nasledovať kroky.

A o tom, ako sa ním bude ozývať.

Tušila svoju návykovú kožu, z ktorej sa už roky nezvliekla.

Načiahla dlaň (ako keď prší krv).

Zaklonil hlavu, aby sa z nej napil.

Št, 24. 03. 11 - 17:58 ad smäd | salome

nebudem sa ospravedlnovat tvojmu vkusu, mne sa, naopak, takato poezia paci

Obrázok používateľa James Juyce
Št, 24. 03. 11 - 16:34 ad smäd | James Juyce

od takejto poezie som si uz odvykol a tak na mna posobi este viac iritujuco ako kedysi, prekaza mi vsetko - od nahromadenia svetla a blyskania v uvode, cez zatvorky, ktore posobia skor nadbytocne ako funkce az po kliseovite narabanie so zrenickami, kozou a krvou, nic nove, len konvencne babranie sa v stokrat prezutych obrazoch

Obrázok používateľa andrej
Št, 24. 03. 11 - 09:48 ad smäd | andrej

hrozne ukecane a popisne, vlastne som mal z toho skor pocit, ze ide o kratku poviedku, zial vsak bez nejakeho vyraznejsieho naboja alebo napadu

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.