Paranoja

1 hlas

Že je niečo naozaj zle som si uvedomil, keď som sa z ničoho nič prichytil, ako preberám s kamarátom pri pive finančnú krízu. Tak nechutné klišé ma ubíjalo už len z princípu.

- Zmeňme tému.

Nadhodil som s dúfaním, že známy príde s niečím zaujímavým. Ako som sa neskôr dozvedel, dúfanie bola skôr naivná predstava.

- Som bol za Anitou.

- Anitou?

Spýtal som sa s dúfaním, že známy mi popíše pekné, copaté a pehaté dievča v sukni po kolená, ktoré zbiera pri ceste margarétky a zafúľa si chodidlá od prachu a potom idú pod čerešňu a tam jedia koláče, ktoré majú zabalené v šatôčke. Ako som sa neskôr dozvedel, aj toto dúfanie bola len naivná predstava.

- Anita je štetka. Proste kurva. Domina, konkrétnejšie, - zaškeril sa a otrel si nos do rukáva.

Bol už celkom slušne naliaty, no a ja som bol tiež. V poslednej dobe som nejako zmäkkol - oveľa radšej by som sedel v nejakej malej útulnej čajovničke, no s mojím lookom lesného muža som sa nemohol zbaviť pocitu, že by som v príjemnom, medidatívnom, kolísavom prostredí popretkávanom rôznymi exotickými vôňami a príjemnými optimistickými a sofistikovane sa vyjadrujúcimi ľuďmi narušil celkové oné.

Takže kurva, hm. Domina dokonca. Predstavil som si známeho, ako sedí spútaný na stoličke, v ústach má červenú guličku, ktorú mu s ušami spájajú remienky. Ako ho bičuje, stúpa mu opätkom na gule. A predstavil som si Anitu o takých dobrých štyridsať rokov. Upokojilo ma to. Je predsa všeobecne známa vec, že všetky ženy sa v istom veku zrazu zmenia na príjemné a milé starenky s guľatými účesmi, čo pletú svetre a varia a pečú koláče a pozerajú telenovely a chodia do kostola.

- Tak to si si našiel fajn frajerku. Počuj, ja už pôjdem.

- Pôjdeš? Šak máš len štrnáste pivo.

- Dnes mám abstinenčný deň.

- Okej.

Vyšiel som von. Mesto sa práve nechávalo uspokojovať slnečnými lúčmi a spokojne pri tom priadlo. Priadol aj môj žalúdok - mal som hlad. Vykročil som ku stánku s bagetami. Objednal som si veľkú tuniakovú a čakal som. Keď mi ju sympatická pani, ktorá už pomaly spela k transformácií na babičku s guľatým účesom podala, pokýval som hlavou, že dík, a odišiel som. Mohol by som vám popísať, aké boli steny pri mne šedé a ako ma tá šedosť ubíja a aké je to stereotypné a neinšpirujúce, no klamal by som. Zvykol som si. Ale tá bageta. Ľudia, tá bageta. Majonéza mi stekala po lícach a ja som si s pôžitkom vychutnával každé zahryznutie. Predstavil som si, že to, čo teraz premieľam v ústach, sa kedysi preháňalo po šírom oceáne, skúmalo hĺbky, možno aj hľadalo perly. Paradajky s koketnými krivkami vypúšťali svoje šťavy a premieľali sa mi na jazyku. Potom som si grgol a zahodil skrčený obrúsok do koša.

A uvidel som ho. Prvýkrát som ho uvidel. Toho muža, ktorý bol náhlym medzníkom v mojom živote, toho muža, ktorý možno zmenil všetko a možno vlastne nič. Ruky mal prísne prekrížené a neprirodzene skrčené kdesi dole pri panve. Bol ohnutý, knísal hlavou a uprene na mňa hľadel. Nohavice špinavé, košeľa špinavá, a úmysly, to som doteraz nezistil. Len ma pozoroval. A kráčal za mnou. Stále som počul tie kroky, kroky vydávané ťažkými vojenskými bagandžami. Dopadali na chodník a zvyšovali mi pulz. Zrýchlil som a odplichtil som sa tak rýchlo, ako mi len orientačný zmysel v tomto stave dovolil, domov.

Keď som ako-tak predýchal príšerný poopičný stav, vyvracal sa a hodil šumivú tabletku do vody, premýšľal som. Skoro nič som si nepamätal, no jeho áno. Dokonca celkom konkrétne, a dokonca som bol presvedčený o tom, že detailne, a že to nie je skreslená spomienka. Prečo ja, prečo si vybral mňa? Prečo nešiel za Anitou, prečo si nenechal rozšliapať gule, prečo nešiel niekam do čajovne vychutnať si ľudí a pozitívnu atmosféru ? Bol som zmätený, príliš veľa otázok mi tancovalo a pendlovalo z jedného ucha do druhého. Rozhodol som sa, že sa pôjdem prejsť.

Sadol som si do parku na lavičku. Samé stromy a tráva a vtáky a ďalšie nudné veci, tentokrát žiadne chrumkavé bagety alebo aspoň ženy. Alebo Anita. Do paže. Stále nemôžem vyhnať z hlavy predstavu, ako mi stúpa podpätkom na gule a hrá sa pri tom na tatka šmolka a šmolinku. Moju meditáciu prerušil ostrý pohľad, ktorý sa mi zabodol do krku. Opäť tam stál. Pre krista. Chce ma zabiť? A prečo to vlastne nespraví? No tak, nech už ma zabije, nech už mi vrazí nôž do čela, rozstrieľa ma na márne kúsky, odstrelí hlavu s väčšou kadenciou, ako si to spravil Kurt Cobain. Len nie ten pohľad. Mučí ma, hrá sa so mnou? Uvádzal ma do rozpakov. Ruky prekrížené pri panve, zohnutý, zapáchal. Čo vlastne robil a ako dlho už ma pozoroval? Možno mesiace, možno roky, len to robil dômyselnejšie a teraz sa rozhodol, že začne s mojím pomalým psychickým ničením. Vstal som a rozbehol som sa preč. Myslím, že som ho striasol.

Bežal som k jazeru. Studená voda mi snáď schladí hlavu, pomôže urovnať si myšlienky, vyriešiť túto záhadu. Míňal som trafiky, fastfoody, autá prskajúce vodu z mlák spod gumenných kolies, predavačky, starenky s guľatými účesmi štrikujúce svetre a variace a pečúce koláče a pozerajúce telenovely. Bol som v cieli.

Jazero bola ďalšia vec, ktorá stojí za opis. Aspoň zážitkový. Fajn sa pri ňom sedelo, fajčilo, hádzali kamene. Hladina sa príjemne čerila, pach mŕtvych rýb spoľahlivo odháňal akúkoľvek spoločnosť, len tu a tam som začul ochkajúci párik narýchlo súložiaci pri strome alebo plote. Dá sa skromne pateticky povedať, že sa tu vyformoval môj charakter. Ak vôbec nejaký mám.

Vyzliekol som sa a ponoril som sa do vody. Bolo mi lepšie. Tak ukolísane.

Možno ma zabije, možno znásilní, možno pôjde za Anitou a nechá si rozšliapnuť gule opätkom. Plával som a boril som sa vo vode. Keď sa vynorím, budem sa zaručene triasť. Keď sa vynorím, zopár prudkými pohybmi si otrasiem vodu z vlasov, vyschnem na slnku.

Možno tam bude stáť. A možno nie. Kam upriami pozornosť a kam povedú jeho kroky je nevyspytateľné.

Celkom pokojne som sa blížil k hladine.



Obrázok používateľa James Juyce
Ut, 01. 09. 09 - 11:30 ad Paranoja | James Juyce

ambivalencia kamarat verzus prenasledovatel je zaujimava, ale zda sa mi nedotiahnuta, sucasne mi prekaza to neustale strkanie sa autora do textu prostrednictvom prejudikovania dalsieho vyvinu (Ako som sa neskôr dozvedel, dúfanie bola skôr naivná predstava.) a toho, co vsetko by mohol popisat (Mohol by som vám popísať, aké boli steny pri mne šedé..., Jazero bola ďalšia vec, ktorá stojí za opis.), aj to jedenie bagety bola skor taka exhibicia, ako funkcny opis

Obrázok používateľa andrej
Ut, 01. 09. 09 - 13:09 ad Paranoja | andrej

Prekazalo by tam to "mohol by som vam popisat", keby som to nechal iba pri jednej veci? (neviem, ci ti to vadi pre to, lebo je tam toho moc vela, alebo ti taketo veci vadia vseobecne)

 

To prejudikovanie dalsieho vyvinu som videl ako pomerne bezny postup vo viacerych poviedkach, niekde je to rusive, niekde to naopak pomoze spadu, skusim este popremyslat, ci to tu ponechat

 

a jedenie bagety je moj fetish /i ked uznavam, ze to nemusi byt zaroven aj fetis citatelov ... tiez len tak "na efekt"/

 

diky za nazor a kritiku

Obrázok používateľa James Juyce
Ut, 01. 09. 09 - 14:33 ad Paranoja | James Juyce

v takto ladenom texte mi to prekaza principialne

 

viem, ze je to bezne, ale prave preto sa treba tomu vyhybat, mam z toho pocit, ako keby autor nevedel inak prinutit citatela, aby zostal citat dalej, je to nieco podobne, ako ked na konci trapneho serialu ukazu, co bude nabuduce, smiesna barlicka

Obrázok používateľa andrej
Ut, 01. 09. 09 - 17:51 ad Paranoja | andrej

myslim, ze niektorym postupom sa jednoducho vyhnut neda a stale sa da zachovat originalita veci.. ako keby sa napr. nemohla pouzivat retrospektiva lebo uz viackrat bola.. toto som videl uz aj v sucasnej literature (prejudikovanie) a osobne mi to neprislo rusive.. ale vec nazoru

Obrázok používateľa CrawlingChaos
Po, 31. 08. 09 - 23:42 ad Paranoja | CrawlingChaos

tie alkoholicke pasaze, aj napriek slusnej stylistike, mi prisli lacne

ako jadro pribehu vnimam postavu prenasledovatela a vyrovnavanie sa s nou, to malo svoj lyricky, metanarativny presah a mozno az lynchovsky potencial

a este masochisticke tuzby, ktore povazujem za neautenticky vyrozpravane, ale to je na nich zaujimave

Obrázok používateľa andrej
Po, 31. 08. 09 - 23:46 ad Paranoja | andrej

priznavam, to s tym strnastym pivom je naozaj lacny tah na efekt, pokusim sa to nejako vydumat..

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.