Výsek

1 hlas

Prechádzal sa popri rozbúranom stavenisku. Noc, ľudoprázdne ulice, ticho rušil len občasný rev pneumatík. Prítmie a zaprášený chodník mu vzdialene pripomenuli minulý rok. Rovnaké počasie. To isté stavenisko. S niekým sa tu prechádzal. Už si nepamätal, s kým. Nepamätal si ani, o čom sa bavili. Ale boli to fajn časy. Krajšie ako teraz. Úplne odlišné. V autobuse nepočul každé dve minúty slovo fejsbúk, ale slovo búm. A vzduch voňal možno trochu inak.

 

Začul štrngot psieho obojku. Na spánkoch sa mu objavili kvapôčky potu a mal pocit, že vzduch, ktorý sa mu dral z pľúc bol náhle chladnejší. Všimol si dieru v plote ohraničujúcom nedokončenú stavbu. Rýchlo cez ňu preliezol a poškriabal si predklaktie o trčiaci kus drôtu. Vyšplhal sa na naskladané betónové kvádre a čupel.

 

Tieto malé fóbie mu denne znepríjemňovali život. Stačilo, že počul štrngot retiazky alebo kľúčov a otáčal sa s očakávaním útočiaceho dobermana.

 

Dole prešlo niekoľko ľudí s pudlíkom. Ani potom, čo sa stratili z dohľadu, sa mu nechcelo zísť. Cítil sa na vyvýšenom bode bezpečne. Pripálil si skrehnutými prstami cigaretu. Nohy si pritisol bližšie k brade. Pozeral sa na sčerenú hladinu Dunaja, ktorý tiekol neďaleko od stavby. Už sa nebál. A akosi popri tom vyšumujúcom strachu zabudol na všetky ostatné problémy. Bolo mu dobre.

 

Nostalgia sa však vrátila v autobuse. Tak rok dozadu bol ešte stále s ňou. Aj bol rád, že sa to skončilo, ale predsa. Možno by si to skúsil ešte na deň. Alebo na týždeň. Všetko to vtedy bral hrozne emocionálne a teraz by sa možno aj uspokojil s pocitom, že drží v náručí šesťdesiatpäť kíl mäsa a kostí, ktoré mu slúžia ako termofor a dýchajú mu na krk. Hej, to by mu celkom iste stačilo, nahováral si aby zahnal smútok a necítil sa ako sráč.

 

Rozmihotané svetlá za oknom, bezdomovci spiaci na zastávkach a hromady billboardov. Na jednom z nich bol vysvietený veľký nápis SPOKOJNOSŤ. A zrazu mu prišlo scestné, že je to slovo v základnom tvare. Základný tvar by mala byť nespokojnosť a pomocou násilného odtrhnutia predpony by sa utvorilo slovo spokojnosť. Jazyk sa jednoducho odmieta prispôsobiť potrebám reálneho života. A potom sa vďaka tejto pseudoúvahe cítil ako kokot.

 

Keď prišiel domov, znenávidel svoju škrupinu. Svoje potom premočené tričko a pľuzgiere na nohách od stých nesediacich topánok. Stehná ošúchané o seba vnútornými stranami, potné škvrny v podpazuší a kruhy pod očami. Zamieril do sprchy. Nechal na seba tiecť vodu, pod ktorou mu už bolo všetko jedno. Bol krabom, ktorý flegmaticky zomiera vo vriacej vode v hrnci luxusnej reštaurácie.

 

Na druhý deň sa stretol s Jurom. Juro bol kamarát. A celkom dobrý. Bol jeden z mála ľudí, ktorí sa absolútne s ničím nesrali a hovorili všetko na rovinu a priamo. Zoznámili sa na vlakovej stanici. Len tak ho oslovil, či neskočí na pár poldecákov. Opili sa z konzumáku v staničnom bufete a potom sa vyvracali na koľajnice. Strávili noc na záchytke. Bola tam zima a tma a policajti boli nevrlí. Človek, s ktorým prežijete niečo nepríjemné, pri čom on nie je negatívnym faktorom, vám automaticky akosi prirastie k srdcu. Sediac opretí o chladnú stenu cely si povedali, že by to už bola škoda uťať a že sa spolu určite ešte niekedy opijú. Potom sa rozosmiali.

 

Teraz mali namierené do parku. Tak nejako ho bavilo sedieť na lavičke a počúvať Jurove komentáre zadkov a prsníkov a ešte krkov. S niekým, kto by komentoval len prsia a zadky by tu nesedel. Ale tie krky ho dostali. Prišlo mu to z Jurovej strany neobyčajne reálne a ľudské. Keby mu to povedal, poslal by ho s najväčšou pravdepodobnosťou do piče a tak si to radšej nechal pre seba.

 

Všetky tie kozy a krky a zadky a spomienka na stanicu ho opäť podnietili k vŕtaniu sa v minulosti. Už vedel, prečo je rád, že je konečne sám. Vzťah s ňou bol jednotvárny. Nadnesený, krásny, dýchal surrealistickou mágiou. Poetizmy znásobujúce pocit lásky a ľahkosti síce zo začiatku vyzerali ako niečo silné, ale v konečnom dôsledku to vypálilo zle. S ňou by nemohol spraviť nič, čo mohol spraviť s Jurom. Jej by neprišlo krásne, keby sa ožrala a šablila a on by jej pri tom starostlivo a s láskou držal vlasy. Jemu hej. Nemohol pri nej byť úprimný. Mali skrátka odlišné vnímanie krásy ako takej.

 

Ostal v parku ešte zopár minút po tom, čo Juro odišiel.

 

V tráve si všimol neporušenú cigaretu. Asi niekomu spadla. Potešil sa, už mu došli a mal chuť si ešte jednu zapáliť, no keď sa chystal strčiť si ju do úst, zarazil sa. Pohľad na skrúteného bezdomovca spiaceho na lavičke kúsok od neho v ňom prebudil čudné altruistické pohnútky. Keby ju tu našiel ten, bol by to pre neho sviatok.

 

Položil ju pár metrov od lavičky. Tu ju celkom iste nájde, keď sa zobudí. A možno to v ňom naštartuje akúsi novú nádej, dá sa na vieru, uverí zázrakom alebo čo. Ale asi sa nestane vôbec nič.

 

Studené zbytky slnečných lúčov boli prívetivejšie, ako inokedy. Aj lavičky a dokonca aj billboardy s nápismi ako SPOKOJNOSŤ. Vyšplhal sa na kamenný múrik a sadol si. Stav situácie bol stabilizovaný.

Obrázok používateľa hal
Št, 01. 10. 09 - 09:49 ad Výsek | hal

formalne by som rozdelila poviedku na čast pred jurom a časť po jurovi.

časť od jura dole je lepšia. ak chces vediet preco spočítaj si pomer prídavné mená/podstatné mená  - v pred a po jurovi a prídeš na odpoveď prečo mi ta prvá časť pripadala:

 

a/ nudná a rozťahaná

b/ ako prázdne filozofovanie účastníka nejakej poviedkarskej sutaze - slovensko - vlast moja

 

v druhej casti si sa uz uvolnil, preto je lepsia.

takto. ak chces vediet ako dosiahnut vyssiu autenticitu poviedok pis jazykom akym hovoris. napr.  - hovoríš bežne ľudoprázdne ulice?  nepovies, nebolo tam ani nohy, zdochol tam pes, nikde nikto? .. hovoris, ze más na spánkoch kvapocky potu? .. alebo hovoris - polial ma pot? nepis ako strnástka - v beznej reci clovek vela prid. mien nepouziva, preto ich skus obmedzit, pomaha to prirodzenosti - skus to podat nabuduce tak - akoby si pisal maila najlepsiemu kamosovi.. 

Obrázok používateľa andrej
So, 17. 10. 09 - 13:41 ad Výsek | andrej

radsej pouzijem ludoprazdne ulice ako obohrate "nikde ani nohy" a v poviedke urcite..

 

zdochol tam pes tiez nepouzivam.. okej, nikde nikto uz skor, nehadam sa, mohlo by to tam posobit lepsie. s tymi spankami nesuhlasim, detaily su (aspon pre mna) dolezite - mna by poviedky sucho vyrozpravane hovorovou recou bez nejakych zaujimavejsich vsuviek (osobne) nudilil, nemam vsak v umysle vyzdvihovat tym tu moju.

Obrázok používateľa James Juyce
St, 16. 09. 09 - 20:49 ad Výsek | James Juyce

pacil sa mi ten homosexualny (?) motiv, casto mavam podobne pocity, toto mi nejde do hlavy: "Vzťah s ňou bol jednotvárny. Nadnesený, krásny, dýchal surrealistickou mágiou.", v texte su vidiet iste napady (strach z retaze, vztah s jurom, altruizmus s cigaretou), ale predsa len sa mi to zdalo malo

Obrázok používateľa andrej
St, 16. 09. 09 - 22:44 ad Výsek | andrej

dik

k tej jednotvarnosti vztahu - ze v nom chybalo nieco masite, nieco realne, ze to bolo privelmi "V oblakoch" a tym v podstate jednotvarne.

 

este otazka, kde vidis homosexualitu? vztah s jurom?

 

inak som rad ze prave v cigarete a strachu z retazi si nasiel napad, tie dve veci su mi asi najblizsie

 

Obrázok používateľa James Juyce
St, 16. 09. 09 - 22:58 ad Výsek | James Juyce

tuto: "S ňou by nemohol spraviť nič, čo mohol spraviť s Jurom. Jej by neprišlo krásne, keby sa ožrala a šablila a on by jej pri tom starostlivo a s láskou držal vlasy. Jemu hej."

Obrázok používateľa dazda
St, 16. 09. 09 - 22:50 ad Výsek | dazda

ak homosexualita, tak v tejto vete:

Ostal v parku ešte zopár minút po tom, čo Juro odišiel.

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.