Po tej olovenej chôdzi
s predĺženou trvanlivosťou
nedbanlivosť voči buchnátom
na prúty hrudného koša
Najprv som prišla neskoro
a prechod svetla presklením
sa ma dotkol minimálne
necítila som na chrbte ani tie zadné oči
pre ktoré som tam nestála
Že meškám
zložila som Mu kdesi k nohám
na pult plný zlata múdrosti a vína
že keď toto iní obetujú
ja položím seba
Ako zrnko piesku
ktoré vietor premiestni
kotúľa
A ono
Sa
Nebráni
Že čím som menšia
tým viac dám
kráčala som voľným dychom
/myšlienky ako pretrhnuté vrecko s granulami proti vlhkosti/
ničia
a
všetkých
trochu iná denisa... záver sa mi celkom lúbi, hoci "ničia a všetkých" - mi pripadá mierne krkolomné resp. nezrozumiteľné
"granulám"
ma byt "granulám"
Poslať nový komentár