Karma fajčiarov

0 hlasov

Chýbali mu tie masy študentov postávajúce pri zastávke, čo ťahali jednu cigaretu za druhou. Akoby tie patetické antifajčiarske propagandy, s ktorými začal Hitler, čosi zmenili. Zopár mladistvých hlúčikov stálo opodiaľ, bavili sa o kríze a o štúdiu v zahraničí a čakali na autobus. Pár rokov dozadu to bolo iné. Nespočetné davy mladých ľudí stáli, fajčili a socializovali sa. Bavili sa o zlých veciach, robili zlé veci a nikto sa nemal zle. Kohokoľvek na ulici sa mohol spýtať, vždy sa mu podarilo jednu vysockovať. Keďže dával cigarety iným aj on, nebol dôvod, pre ktorý by to nemohlo fungovať – taký menší karmický systém.

 

Pripadal si ako absolútne slabý čurák, čo sa silou mocou musí topiť v minulosti. Budúcnosť vôbec nevyzerala zle, prítomnosť taktiež nie. Ale jeho to akosi magneticky ťahalo k zlým obdobiam. Rovnako, ako keď dostal skvelú prácu, našiel si skvelú frajerku a tak ďalej – automaticky podvedome vyhľadával dôvody, prečo s týmito faktormi byť nespokojný.

 

Syn sa mu pred piatimi rokmi odsťahoval do Londýna, kde si našiel francúzsku frajerku a skupinu, s ktorou hrali americký rock. Sem-tam mu poslal list, ktorý vždy celý byt zasral pozitívnou energiou. Jak sa má dobre, jak je u neho stále skupina na prvom a frajerka na druhom mieste, popísal všetky čudesné bungalovy na predmestiach a to ako mu vždy hranolky polejú octom, keď si objednáva povestné Fish and Chips. Taká úplne banálna a jednoduchá radosť. Presne taká, ktorá jemu, človeku, čo v chvejúcich sa rukách zviera list a hltá slzy, chýbala. Ten moment – tak fajn, teraz vypnem a ide mi byť dobre.

 

Kedysi pracoval ako archeológ. Teraz už len chodil do múzeí, robil si poznámky a myslel si, že aj niečo znamenajú. Že je to jeden z dôvodov, pre ktoré sa to oplatí potiahnuť ďalej. Len tak medzi nami, nebol, no neplánujeme hlavnej postave, mimochodom Fedorovi, kaziť radosť a rúcať ilúzie. Však on si ich zas zrúca sám, keď začne mať pocit, že veci naberajú príliš dobrý spád.

 

Vzal zo zeme palicu a prechádzal ňou po železnej konštrukcií plota. Celá záležitosť zvučne cinkala. Začal sa cítiť ako decko, tak zašiel do baru. Chcel sa opiť.

 

Pri stole zbadal čudesnú siluetu, ktorá sa rysovala pod matným svetlom zaprášenej lampy. V rohu stálo provizórne pódium, kde hrala mizerná skupina – zopár päťdesiatročných fotrov, ktorých sluch nebol dosť dobrý na to, aby hrali čokoľvek iné, ako Nedvědovci alebo Michal Tučný, a svedomie dosť necitlivé na to, aby chlastali bez „umeleckého zámeru“. Hudbu teda radšej odignoroval a pretackal sa uhlopriečkou krčmy ku stolu.

 

Dve hlavy so spoločným telom pili lacný rum a hrali karty. Samé so sebou.

 

Ty kokot, nečum mi do karát.“

 

Ako asi nemám čumieť, keď mám gebuľu nalepenú tesne vedľa tvojej.“

 

Neviem, proste to nejako zariaď.“

 

To mali už chirurgovia, aspoň by som tu nemusel sedieť s takým kokotom, ako si ty.“

 

Prvý dal druhému spoločnou rukou facku, druhý ju prvému presne tou istou rukou opätoval.

 

Fedor ponúkol dvojičkám cigaretu. Dvojičky si ju spoločnou rukou zobrali.

 

A čo pasívne fajčenie?“

 

Povedal prvý.

 

Jebem ti na pasívne fajčenie.“

 

Ale máme spoločné pľúca.“

 

Boha jeho, hovorím, že na to ti jebem.“

 

A spoločnou rukou si pripálil cigaretu.

 

Druhý sa demonštratívne rozkašľal.

 

Nekašli, celý budem od slín. Aspoň si zakry hubu.“

 

Nemôžem, keď tou rukou fajčíš.“

 

Fedorovi bolo jasné, že si nahrávajú, aby sa navzájom bavili. A tak trochu aj bavili okolie. Nemohol však tvrdiť, že sa im to nedarilo. Vyprskol do záchvatu smiechu. Siamské dvojčatá sa naňho zahľadeli.

 

Nazdar. Som Jožo.“

 

Ja som Juraj. A toto je moje telo. On sa tu len priživuje. Parazit vydrbaný. Ako imelo.“

 

Spoločnou rukou šťuchol Jožo Juraja do spoločných rebier.

 

Hlavná postava kývol.

 

Ja som Fedor.“

 

Nezahráš si? Solitaire už nás začína nudiť.“

 

No jo.“

 

Siamské dvojčatá rozdali Fedorovi karty. Hrali čosi nepodstatné, pri čom Fedor strašne prehrával a pil stále viac a viac. Potom, už ani nevedel ako, sa v opileckom delíriu vytrepali na ulicu a sadli si na obrubník.

 

Nie, že ma zas otyčkuješ, ako naposledy“, povedal Jožo Jurajovi.

 

Fedor čosi také ľudské už dlho nevidel. Teda vlastne dvoj-ľudské, človek, a ešte k tomu na druhú. Po celú dobu, čo boli spolu, povedal len veľmi málo. Stále len hľadel s nemou bázňou a fascináciou. Vždy chcel brata, no matka mu namiesto akejkoľvek originálnej odpovede sucho povedala, že by to aj bolo možné, keby ju, citácia - „ešte dokázal ten starý pedofil pretiahnuť.“

 

Nechcete.. nechcete si ísť vypiť.. ku mne.. ku mne domov? Mám zopár fľašiek solídneho vína.“ Nesmelo sa spýtal Fedor.

 

Boha, zase úchylný režisér japonského porna.“

 

Nie, nie,“ zaoponoval, „Nebojte sa. Nič.. nič také.“

 

Len aby. Párkrát už sme dostali rôzne ponuky.“

 

Zaškeril sa Jožo pripaľujúc si ďalšiu cigaretu, ktorej dym sa vinul k lampe spletenej s rozkonáreným stromom. Nakoniec sa nechali nahovoriť a zapadli u Fedora doma. Nalial im zo sľúbeného vína a začal ich nepríjemne spovedať. Na smrť nadrbané siamské dvojčatá neodpovedali, len ticho mlčali a rozvaľovali sa na flexibilnom gauči. Otázky ako sex, orgazmy, veľké a malé potreby a rôznorodé spánkové režimy im neboli príjemné. Tak sa prešlo, úplne klasicky, ako sa prechádza vždy, keď viazne komunikácia, ku vzťahom.

 

Áno, raz sme mali..“

 

RAZ SOM MAL“, rázne uťal Juraj.

 

No, Juraj raz mal holku. Bola slepá a ja som musel držať hubu. Juraj len tvrdil, že to, čo má pod svetrom, je neprirodzený výrastok, nech ho radšej nechytá, ale že dúfa, že je dosť dospelá na to, aby sa cez to preniesla. Tak strašne mám toho kokota rád, že som celé toto podstúpil,“ rozosmial sa Jožo.

 

Rodičia? Tí sa na nás vyjebali. Nedávno. Adoptovali si normálne decko, ako šesťdesiatroční. A nás nechali robiť si čo chceme. Taká klasika.“

 

Fedor stále s úprimným prosociálnym úsmevom neveriacky krútil hlavou a nalieval svojich hosťov dobrým vínom. Odviezol ich domov. Potom sa usadil za pracovný stôl a dlho premýšľal. Napokon sa rozhodol podať si inzerát. Hľadám človeka, čo je ochotný sa so mnou zrásť. Rozosmial sa nad tým, ako debilne to znelo, dopil víno a zosunul sa na manželskú posteľ.

Obrázok používateľa trolejbus
Po, 30. 11. 09 - 16:20 ad Karma fajčiarov | trolejbus

tie dvojičky rozhodne prekvapia...mňa to bavilo celé

Obrázok používateľa Animae Mundi
Ne, 29. 11. 09 - 18:36 ad Karma fajčiarov | Animae Mundi

po tuto vetu je to vynikajuca poviedka:

"Dve hlavy so spoločným telom pili lacný rum a hrali karty. Samé so sebou"

potom nasleduje dialog a dalej je to uz nezaujimave a nudne. skoda tejto motiviky "dvojciat". mne uplne stacila ta jedna veta. potom som len stale a marne cakal ci sa vratis k predchadzajucemu. nevratil.

 

Obrázok používateľa andrej
Ne, 29. 11. 09 - 18:42 ad Karma fajčiarov | andrej

no uz som na to pocul aj nazor, ze zaciatok je roztahany nudny a nic neriesiaci a zaujimave je to prave od motivu dvojciat k zaveru, koment pod tebou sa zas vyjadril uplne inak, tak som teraz v rozpakoch :-)

Obrázok používateľa James Juyce
So, 28. 11. 09 - 23:30 ad Karma fajčiarov | James Juyce

bizarre, v zavere sice s presahom, ale v jadre prvoplanovy

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.