Cieľom membrány je publikovať a reflektovať literárnu tvorbu.

Silke Scheuermann

0 hlasov

- literárny večer v rámci prezentácie časopisu VLNA

 

16.3., 16.00

Nemecká knižnica, Banská Bystrica

 

17.3., 18.00

Goetheho inštitút, Bratislava

 

Ut, 16. 03. 10 - St, 17. 03. 10

Progres

1 hlas

Pozorujem ťa. Veci, čo spravíš, keď si o druhej ráno sám v byte: začne ťa znervózňovať fakt, že nevieš, kam si hodil kľúče. Zistíš, že ti došiel alkohol. Napustíš si polliter vody a predstieraš, že je to vodka. Začneš prehrabávať skrinky a hľadať zapotrošenú cigaretu. Napadne ťa, že by si mohol skočiť z okna a zamrzí ťa, že to nikdy nespravíš. Masturbuješ. Potom vezmeš papier a natrháš ho na maličké kúsky. Tie symetricky rozmiestniš po stole. Okolo notebooku. Na vrch lampičky. Migruješ po ploche bytu ako nespárený elektrón. Všetko, čo chytíš do ruky, dekonštruuješ. Trháš na menšie čiastočky.

som nedôstojne nostalgický a hryziem remeň (never)

2 hlasy

posledný spoj

nehľadám šišky

stačí korienok a oheň

medzi tým nutkanie

čuchať

Splývanie

3 hlasy

0

Okuliare najprv namočím do vody, až potom si ich natiahnem na hlavu a ukazovákom a palcom z nich povytláčam vzduch. V bazéne sa lenivo pohybujú dvaja postarší páni, jeden mladík a nejaká pani neidentifikovateľného veku. Neelegantne vleziem do studenej vody a urobím prvý záber. Šesťdesiat dĺžok.

 

2

Voda sa predo mnou vzdúva a čerí v pravidelných rytmoch. Nohy sú ťažké, akoby cudzie.

Bazén sa začína plniť. Do mojej dráhy sa natlačí šprintér kraulujúci dva razy rýchlejšie, než zvládam ja so svojimi prsiami.

kohút

4 hlasy

neviem ako inak to pridat, takze iba link:

Kdesi dolu

0 hlasov

Aha:

Pláň pretkaná žilami (hustne nad ňou mráz)
penetrovaná humanitou v podobe podzemného potrubia.

Dostať sa skrz ňu?
Zatiaľ sa ešte môžem rozkrájať.
Potom ani to nie.

Pomedzi zdrôtované stromy
sa derú ľudia
umazaní od besnoty.

Hrnčiar

1 hlas

Mazľavo v zástere vylúplo kohútom oči

prsným kotúčom

odrastá pôst na spln

krúžením<

λ

1 hlas

vnímať len integrálny bod

usadenie 17:10

možná dekompresia

 

(chýbajú informácie)

 

vnútro folikúl je čerstvé

Zelgin Babylon

1 hlas

Mala som kamošku, ktorá sa každého pýtala aké je znamenie. Potom za zatvorenými očami skreslila konštelačný graf. A buď si ju mal na krku, alebo z krku. Moja konštelácia bola všeobecne priaznivá, hlavne preto, lebo som pri počúvaní čušala, a myšlienkami bola na ostrovoch svätej Lucie, Vincenca a Grenadiny. Ráno si spievala Chúlia Iglésiasa a maľovala viečka aj mihalnice na strieborno. Každý tretí chcel s ňou spať. Nespal. Radšej cvičila premety v bielom úbore, s gumičkou cez palec.

 

retro

0 hlasov

Nestranný pozorovateľ by povedal,že sme vždy vyzerali dobre

ty si odchádzal každé dva týždne za svojim súkromným šialenstvom a zo mna sa stal bod

s právom

visieť na polcestách.

 

Pred každým odchodom si mi dal kríž s diamantom a moja lebka začala

 prerastať vlasotmu bielymi kruhmi vo výstražnom trojuholníku..

s jedným ročným obdobím.

 

Kríž bol iba spôsob,ktorým si mi zadrôtoval sánku

 aby som nemohla skučať pri karimatkových bozkoch, ktorými som zabíjala čas,

Záťah

0 hlasov

Povedali mi: pokračuj ďalej. Prekroč heretickú knihu receptov, v ktorej sa nadrobno strúhajú excentrické sexuálne praktiky a potom sa vysmážajú v hustom oleji. Napriek intenzívnemu vŕzganiu gumovej rebroviny neopúšťaj predstavu, že šúchaš nechtom o vyleštené drevo strunorganu. Zatni zuby, poriadne si popriťahuj stehy, presne ako šnúrky na športových topánkach, nech sa celý nerozsypeš, nepičuj a jednoducho kráčaj. Nahmataj si vo vrecku osemhranný kľúč. Máš? Fajn. Teraz hľadaj človeka s dierou v čele. Presne takou, do ktorej tvoj kľúč sadne. Toho sa potom spýtaš na cestu.

.etuda

0 hlasov

.na javisko vchádzam ja a pokloním sa .obuté mám veľké nešikovné topánky

.v hľadisku je ticho

.zase sa pokloním

 

 

JA: /pomaly a zreteľne/ "O klaunoch a ľuďoch."

/zrýchlene/ "vtipné bonmoty a pred zrkadlom zlieza stará krieda"

/nádych/ "maringotka je na polenách a ilúzia stanových cielt plieskajúcich vo vetre...?" otázka mieri na neznámu osobu sediacu na stoličke v prítmí opony

 

 

NEZNÁMY/-A : " áno a?" /ironický podtón/

 

 

Rýchlovka

1 hlas


 

v preplnenom okne električky

Bazár kníh v Ex Libris

0 hlasov

Vo štvrtok,  4. 3. 2010,  cafe Ex Libris, Prepoštská 4, Bratislava,

16:00 - 22:00
        "dones knihy, ktoré nepotrebuješ a odnes si tie, čo sa ti pozdávajú.."

Št, 04. 03. 10

--

0 hlasov

Zistil som, že ten vrátnik
funguje len na kľúč.
Za dverami sa varilo.

Na rameno dopad ruky -
takto ku mne prehovoril:

Pomaly otvor oči
a nezabudni
ich vložiť do helmy.

Podvečer vyprofilovaný
do akútnej hrany
zadúšal.

Tlmená radosť
sálajúca zo žiariacich billboardov
osvetľovala autá
symbioticky vrastajúce
do lavičiek.

Všimol som si,
že uzol obrubníku
mi objíma členky.

O myšiach v ľuďoch aj mimo ľudí

0 hlasov

(O tom, ako ľudia nevedia tvoriť)

 

Spiritual

0 hlasov

 

ako vyplytvať sa na plytčinách

0 hlasov

       spoza hypotéz

       umelých náhrad
                              a sladidiel
bliknú v nás pútače

aj láska je najlepšia light

Autorka, text, čtenářka: ženská literární tradice a hledání identit

0 hlasov

prednáška doc. Libory Oates-Indruchovej, PhD o feministickej literárnej vede

KEDY: v pondelok 1. marca 2010 o 13:30

KDE: v zasadačke Ústavu svetovej literatúry SAV na Konventnej ulici č. 13, v Bratislave

Téma prezentácie: Feministická literárna teória sa vyvíjala v nadväznosti na širšie intelektuálne a spoločenské kontexty. Vždy skúmala, akým spôsobom sa otázky a problémy kladené v rámci týchto kontextov zmemia, rozšíria alebo zúžía, pokiaľ sa do nich zahrnú ženy, či gender ako taký. Prezentácia poskytne stručný prehľad vývoja feministického myslenia v literatúre - od autorky, cez text až k čitateľke, od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť.

Zdroje: http://www.aspekt.sk/info_det.php?IDcentrum=496&pa..., http://www.sav.sk/?lang=sk&charset=&doc=services-n...

Po, 01. 03. 10

Mentálna dispozícia

0 hlasov

keď mlčíme

je to možno preto

lebo každé slovo čo máme v tej chvíli na jazyku

nám príde naraz banálne

a tak ho radšej ani nevyslovíme

 

keď rozprávame

je to možno preto

lebo každá chvíľa ticha čo máme v hlave

nám príde naraz desivá

a tak ju radšej umlčíme slovami

Syndikovať obsah