0 hlasov
So zdesením si uvedomil, že si nikdy nevšimol, aké má na stehnách dlhé a pokrútené chlpy. Chlpmi na svojich stehnách sa nezaoberal. Nemal možnosť vidieť vývoj. Nepozoroval ich, ako rástli, ako sa krútili - pozoroval len seba, príležitostne pred zrkadlom, ako sa zväčšuje, potom sa staval na vyvýšený stolček a pozoroval svoje zväčšujúce sa ohanbie, príležitostne zväčšujúce a zmenšujúce sa brucho, záhyby v krku a vlasy. Všetko, len nie tie chlpy. Ale tie tam teraz boli. Celé nemé a pokrútené. Ako oceľové drôty okolo malého stehenného Auschwitzu. Jeho mozog v posledných dvoch týždňoch upriamoval priveľkú pozornosť na detaily. Zničujúcu. Nedokázal sa zaoberať jednoduchými, surovými úlohami, ako nákup jednoduchého, surového mäsa. Nedokázal vybaviť účty. Nič. Len neustále: pokrútené kontúry krvavej oblohy, dvere, ktoré pri roztváraní odseparovali na nich nakreslený párik ľudí a tie chlpy.
Po tom, čo ho opustili dvaja priatelia, s ktorými žil, prišlo to, čo očakával už dlho. Dúfal však, že to príde postupne a pomaly - že mu to nechá aspoň možnosť pripraviť sa. Bolo to však náhle. Chlpy na jeho stehnách začali žiť vlastným životom. Vydepilovali sa. V jednu noc sa prudko strhol na posteli a zvrieskol. Všimol si svoje holé, červené stehno. Chlpy zmizli s šuchotom v niektorom z rohov tmavého bytu.
Celkom prirodzene ho fakt, že prišiel o svoje dlhé, pokrútené chlpy, ktoré si všimol len nedávno a nestihol sa ich dostatočne nabažiť, znepokojoval. Dlhé noci nespal, chodil po byte a prekutrával haraburdie s dúfaním, že na ne narazí. Premýšľal: robia si chlpy hniezdo? V akých podmienkach sú chlpy schopné existovať, keď nie sú na koži? Alebo si nebodaj našli iného hostiteľa? Má promiskuitné, kurviace sa chlpy? Poslednú možnosť označil vo svojom zápisníku ako najpravdepodobnejšiu. Napísal: najpravdepodobnejšia je možnosť, že sa moje chlpy kurvia a sú promiskuitné. Že preliezli na iného človeka.
Na druhý deň skoro ráno vošiel do trafiky a kúpil si zápalky. Otvoril si fľašu ginu a usadil sa do flexibilného kresla. Vypil fľašu ginu a pokúsil sa z flexibilného kresla postaviť. Narazil však na holú podlahu. Na nej ležal až do hlbokej noci. Voňal studené parkety. Prechádzal po nich jazykom a šušľavo sa smial. Pozeral hore na desivé siluety skriní. Naťahoval sa rukami po knihy, ktoré mu z vyvýšeného miesta padali na hlavu. Ignorujúc obsah čítal vety. Mechanicky, bez porozumenia. Len inhaloval písmená. Potreba mechanicky otupiť zmysly. Potreba mechanicky vykonávať činnosť. Potreba mechanicky lepiť vety. Potreba mechanicky lepiť vety bez zmyslu. Len kvôli písmenám. Potreba. Potreba. Potreba. Potreba. Potreba. Potreba. SKURVENÁ POTREBA. VYJEBANÁ, SKOKOTENÁ POTREBA KRIČAŤ ICH.
Potom vstal a vzal zápalky. Vyšiel do vchodu. Bol v trenírkach. Tie len z časti zakrývali jeho holé stehno. Rukou si prešiel po vlasoch mokrých od potu. Pokúšal sa vyzerať upravene. Podišiel ku dverám a zabúchal. Nikto sa neozýval. Zazvonil. Kopal. Napokon sa dvere spútané so zárubňou retiazkou otvorili. Za nimi vydesené oči susedky.
"Nemáte moje chlpy?"
"Zavolám políciu."
"Máte ich, však."
Dvere sa zabuchli. On do nich začal kopať. Silnejšie a silnejšie. Zvnútra len krik: zavolám políciu, choďte preč, zavolám políciu. Na dverách začali cvakať zámky.
"Vráť mi moje vyjebané chlpy, ty suka!"
Ručal.
"Podpálim ich! Podpálim!"
Všade ticho. Vzdal to. Odlepil sa od dverí a vrátil sa do svojho bytu. Posadil sa späť do kresla. Pozrel sa na stehno, na ktorom sa začalo rysovať strnisko.