toto tu je len ilúzia psychohygieny

toto nie sú verše o tom, ako som si
stále nezvykol na fakty

nasledovné:

herný mód: singleplayer
nemá kto vypnúť psy, ktoré
na hráča spoza kríkov pozerajú
nemá kto symetricky zapnúť zipsy na bunde
a hráč zabudol ten správny

;príkaz

ultimátne grafické spracovanie:
stále na trojrozmerných okenných parapetoch
vidieť neodmysliteľné dve šálky
a medzi textúrami uchytené
pornografické rozprávky

a ju, ako

nohami krája petržalské chodníky
šedé kompótové broskyne
krája konkrétnym smerom
smerom k hráčovi

skryť svoje panvové kosti do
rúk toho hráča (pána) ku ktorému občas zaskočila
na limču a požičať si dievčenský román
hráča (pána)
z ktorého si robí premakaný lyrický subjekt
a dostáva za to adekvátny počet
pochvalných reflexií

(bodaj by nie, hráč [pán] je totiž fakt klasa)

o tomto všetkom to nie je
radšej zanovito vyhrabať:
iné, skryté fascinácie

fascinácie dendrochronologickými metódami
ktoré odhalia programový kód
odveko ukrytý v drevených bustách
a modlách

fascinácie slziacim aspikom
rynúcim sa spod pupočných šnúr

nové, neznáme vlnenie všetko pozvoľna mení
odolávať nejde

pád späť na začiatok
nikdy nekončiaci cyklus

toto tu je len ilúzia psychohygieny

počiatku autokyborgizácie sa nevyhnem