Je 1207 hodina tichých áut
mám znudené ruky a toto
je zápisok z cesty
ktorá sa zatiaľ nestala
ešte len prenáša svoje vnemy
do života kmitajúcej hmly
všetky pozhášané domy bloky a preliačiny
ešte netušia, že si nás v nej zapamätajú
že sa ňou stanú
nové súčasti v nočnom mraze prícestných ulít
(pozri dnu toľko nenarazených sudov pískajúceho skla
spiacich nehybných psov uviazaných o zábradlia
hojdačky s vypnutými deťmi čakajú/cimi/ na ráno
zajtra sa opäť začne tento cyklus toto extatické
pojedanie času)
sami na poslednom bláznivom kajaku
prechádzame vrkočmi prasklín
náhle kone vlhkého prachu obaľujú našu rýchlu kožu, sme
tak nevyhnutne rýchli
tak prenatálne rýchli
tak rýchli rýchli rýchli
nasolené mačky v obálkach hltajúc slová
stále živé listy a ich nenávratné dopady
konečný pohon, prvé hmýrenie
je 1207 hodina tichých áut
dlane mäkko blúdia po čele
a toto
je zápisok z cesty
ktorá nezhorí
ktorá sa -----
Odkazy:
[1] https://membrana.sk/profile/andrej
[2] https://membrana.sk/cat/volne-verse