Pri miniatúrnych vraždách chýbajú hlodavce

Cez svetlo prechádzala izba.

Celkom isto počula,ako jej v pľúcach zakvičala voda.

Nechápala.Už tri roky nebola pri mori.
Bolo jej teplo.Príliš teplo.
Sklonila hlavu a kdesi hlboko pod sebou uvidela krvavý kus mäsa.
Naplo ju.
Na dlážku vystrekol prúd žltej tekutiny.

....

....

Keď bola malá,snívalo sa jej o anjeloch.
Brali ju z postele a ona sa zobúdzala v kríkoch.
Večer ju mama vždy tak starostlivo poumývala.
Robila presné,sterilné dotyky.
Vždy potom našla v koši krvavé črepy.

...

Raz sa zobudila.
Mala striedavé oči.
Hlas jej zhrubol,ale lýtka ostali stále jemné.
Nosila noc v dievčenskej košielke a sem tam zablúdila na jemný pahorok.
Drsne.Vtedy jej v  prstoch ostávalo páperie.Strkala si ho pod nos,aby si zapamätala lepkavú vôňu.

Vždy potom...

Ráno vyhadzovala plachty.Tak zvláštne tupo dopadali na zem.
Vedela,že niečo do nich všila.
Niečo...

...

.....

Steny praskali.
To dievčisko ju zlostilo.
Krpatá sopľaňa.Nechcela ju.Odmietala ju.Ukrývala sa pred ňou.
v hnusných smradľavých kobkách a laviciach.
Križovala  malé prsníky okruhliakmi.
Plazila sa po dlážke.
Špinavými kolenami,oblizovala cudzie prsty,zabárala ústa do kníh a kohosi stále prosila.....
Háveď!

....

Večer, keď zaspala,roztiahla jej nohy.
Strčila jej dnu celý jazyk.
Potom ruky.
Opäť bolo teplo.
Nebolo nič.
Dlhý,teplý kŕč.

.....

V posteli ležalo telo dievčaťa.
Pomaly chladlo.
Okolo postávali oni.
Držali sa za ruky.
Šepotali si.
Šepkali.
Naklonili hlavy.
Vystreli ruky.
Držali  obrovské zrkadlo.
Vnútri boli znaky.
Veľa znakov.

Telo vyletelo do vzduchu.

....

....

.....Cez svetlo prechádzala izba.
Celkom iste počula ,ako jej  pľúca odniesla voda.
Naplo ju.

Dlážku umyli od žltej lepkavej tekutiny.
Dievča dostávalo oči.
Tí s čiapkami odišli.
Nikto si nevšimol malú kvapku tekutiny,ktorá sa vsala do steny.


...

...

.....

Zobudila sa.
Kdesi blízko počula zvony.
Vstala.
Chcela späť svoju mamu.
Musí  do nej vrátiť ten kus krvavého mäsa .
Urobila slabý pokus o krok.


Zo steny padla omietka....