dazda | komentáre

no a nic. fajn

ale isiel si na city - skoro vydieranie - sama jesen a pehy a dazd

;]

neda mi sa neopytat - ten nazov je venovanie Borisovi Lilovovi?

suhlas s halcon, poviedkovite - sekanim do versov posobi strhane, akoby lapala po dychu, to ubera

takmer si plakal?

budete iba piati?

mam z nich neustaly pocit

haikuoveho typu - to robi to trojversie

a styl kvazi definicie

to v nich [oboch] sposobuje akusi sekavost

od trojversia k trojversiu

az oba texty splyvaju do jednoho [a vlastne ziadneho]

jednoznacne - prve tri riadky pre mna prijemny nabeh

dalsie rozcarovanie, dalsie imaginativne [ aj ked cierny by som mohla povazovat za zbytocne, cadic = cierny/tmavosivy].

statisti taki jesenni, oba maju akysi melancholicky nabeh, co som necakala ohliadnuc na celkovy nazov - ten mi vyslovene pripomenul iny text, sice rovnako melancholicky, ale neporovnatelne stiplavejsi a ironickejsi

bajron [m. k. ], ak dovolis:

^Medajlony

^{Od detstva som}

^vyhraval

^{na korculiach}

^inych

^{v drese Ronalda}

^{ktory som nikdy nemal}

^{a nic sa odvtedy}

^nezmenilo

^{ulica mlci}

^{parkoviska prepadli}

^{uz aj chodniky}

^{noc namrza na}

^{konceky mojich prstov}

^{cigaretovym dymom}

^nafukujem

^zeppelin

^{zena stona}

^{za oknom}

^{pod ktorym stojim}

^{medzi PLASTom}

^{KOVom SKLOm}

^{a PAPIERom}

^{je detsky kutik}

^{s medvedikom}

^{bez pravej ruky}

^{a ja?}

^{stale som vyhraval}

^{a nic sa nezmenilo}

^{po pouziti}

^{hodte do kosa}

som prehladna

pacil nazov - posobi zvlastnou zmesou nostalgie zaroven sa tvari vysoko inteligentne

a pacil sa posledny vers

cize predstava:

^{Návrat fiktívnej entity}

^{Rozškriabala horizont}

nelubili sa privlastky vzduchoprazdne priania a prachniva tma, v kombinacii s objektom posobia velkohubo a trochu lacno.

a trochu iritovali vlcie oci, pokial je privlastok vlcie brany pejorativne

rada by som vedela, od coho sa to odvijalo. stava sa, ze napad, metafora, prirovnanie atd - prevarit mliecnu cestu? - je kvazi zakladom, na ktory sa nabaluje vata - je to potom kriklave, hopsajuce jak strakaty ponik - s vyplnou a la no a co, pod so mnou, nikto ini, iba oni , s klise a la par halierov, dusa, pehy, a pod.

mladistve, hopsajuce, kriklave, hyperaktivne

!!!

farbis?

ale tak co chces - spevavce, polgulovite one, udierajuce do seba, paradigmaticky posun, nieco o polovickach - proste milostna lyrika vyhravajuca vsetky sutaze

druha strofa je ozaj lubezna

toto sa mi lubilo, aj ked by to chcelo jemne precistenie

tak. a to je este cudnejsie

boli pomerne normalne, avsak vdaka konfliktu v inych vodach..

porfyr, o ano

prve styri verse /pat

pusta je lubezne slovo, prve dvojversie ako popis krajiny, druhe dvojversie kvazi vylietavanie z hniezda

posledne styri verse pre mna nie, mierne sklamanie po nabehu

vlastne, posledny vers - spaja sa mi s uvodom

haldami hluku sa predierat?

bezprecedentným - otrasne slovo

bazantnica - za povsimnutie stoji uz druhy krat  pouzita skupina spoluhlasok ntn

velmi pekna hracka s paducnicami - paducnica ako epilepsia, neliecena mozbyt veduca k smrti a la bezvychodisko - a paducnica ako evokacia padu privatnym [individualnym] prepadliskom, ktoreho dno sa zda taktiez bez vychodiska - alebo paducnica ako metafora zivota v epilepticko-padajucom vyzname - v zrychlenom slede nas zivot naozaj moze vyzerat ako metanie, celkom zbytocne metanie, kedze tak ci tak bude ukoncene smrtou [tu sa moze vynorit otazka: preco sa /zbytocne/ metat a nevychutnat si detaily - ano, aj z tejto perspektivy]

ked sa vratim k predieraniu sa haldami hluku a chrapotu v chlopniach, [ako prve zaujme zvukova stranka], haldy hluku mozem interpretovat ako akykolvek vonkajsi vplyv, akykolvek zvuk, dej mimo [subjektu?] a chrapot chlopni - to mi pripomina priam osudovost - chrapot ani nepocut, pretoze zanika v hluku a chlopne, evokacia srdca, [citu?]....mozno metafora absentujucich citov / zanikajucich citov - ci uz dobrovolne alebo nutene, priklanam sa k nutenosti.....ale je to fatalne, jednoducho, pad.

samozrejme, pravdepodobne nadinterpretujem [kedze si prezradil sposob, akym vacsinou zvyknes pisat, asi si zacal haldami hluku, dobre to znie a sialena metaforizacia nie je namieste]

ale nie;]

zabudas na podvedomy pocit, ze autor tym predsa len musel nieco sledovat - ak je citatel zaroven aj aktivne pisucim autorom, pozna nejake postupy, vie, co jeho vedie k napisaniu textu a mozno to hlada aj u inych textov - ten podvedomy pocit tomu dodava smrnc, ktory by chybal pri napr. pocitacovo zlozenych slovach.

stale je tam dolezita individualita autora, ktora sa v texte musi prejavit, aby bol povazovany [aspon skupinou] za dobry. ak si vsimnes - na prvy pohlad sa tu a nielen tu objavuje ix textov, ktorym by si pripisal tu istu schemu - ale niektore z nich [niekedy] nie su hodnotene vysoko pozitivne - vacsinou, ked ide o nahle ovplyvnenie inym autorom - to by hovorilo o tom, ze tu nie je demagogicky prijate vsetko s takymto charakterom.

subjekt autora tu jednoducho dava to, bez coho by bol text nudny - ak by zaposobila automatizacia. [ale to je nazor cloveka, ktory zas nie je velkym fanusikom automatickych textov typu pasmo a podobne]

.

nazov pobavil;]

edit: toto by som chcela pocut citat nazivo

necakala som, ze si od teba niekedy precitam milostnu lyriku

pripomienku mam akurat k frontalnym hrudnikom, privlastok je tam podla mna nefunkcny [frontalny hrudnik, zadny chrbat, spodna noha..], teda pokial je to myslene polohovo a nie bojovo

ale, matez tu uz bola

http://membrana.sk/art/james-juyce/611-maetez