Na jeho prózy sa dávala nálepka existencializmu, a boli naozaj poznačené touto dobovou pečaťou, ale bola to syntéza západného (camusovského) existencializmu a slovanského, dostojevskovského pocitu tragickosti. Jeho prvé tri knihy sú plné literátskosti, nepravdepodobných situácií, ktoré kritiku tak iritovali, schválností, surrealistickej záľuby pre bizarno, ale cez všetku umelosť preniká silná empatia s jeho postavami.