Anonym: Bez názvu alebo Pocta Johnovi Cageovi (Trnava - železničná stanica, 10. 10. 2012)

Neznámy umelec sa rozhodol zvukovou intervenciou ozvláštniť priestor železničnej stanice v Trnave. Z reproduktorov v hlavnej hale i na nástupiskách sa v prestávkach (priestoroch) medzi hláseniami (o meškaní, príchode či odchode vlakov) rinuli ťažko identifikovateľné zvuky. Pravdepodobne išlo o krátku nahrávku alebo jeden úsek z nahrávky, prípadne to mohol byť úryvok zo skladby tohto anonymného autora. S určitosťou ale možno povedať, že išlo o akúsi zvukovú slučku.

V tomto roku sa už usporiadalo mnoho výstav, vytvorilo sa mnoho umeleckých diel venovaných stým narodeninám Johna Cagea. Na Slovensku to boli napríklad Milan Adamčiak alebo Peter Machajdík. V podobných intenciách treba vnímať aj toto anonymné dielo. Špecifickosť tohto diela nespočíva iba v jeho odkaze na Johna Cagea. Autor takýmto spôsobom tiež vystúpil z uzavretého priestoru galérií a intervenoval verejný priestor. Touto intervenciou vyrušil cestujúcich (dostal ich do role divákov resp. poslucháčov) z bežného každodenného stereotypu. Toto vyrušenie chápem ako impulz, ktorým chcel autor spätne upriamiť pozornosť cestujúcich na ich stereotyp. Nie však na stereotyp ich bežných aktivít, no spätne chcel strhnúť ich pozornosť na zvuky obyčajne vypĺňajúce priestor okolo nich. Tento rušivý moment cestujúcim ukázal, že čosi je iné a začalo im to pôvodné chýbať, ako keby chýbalo to obvyklé, pôvodné (predintervenčné) ticho. Pôvodné ticho ale v skutočnosti nie je tichom, takisto ide o zvukmi vyplnený priestor. Autor teda poukazuje na dôležitosť vnímania každodennosti so všetkým čo so sebou prináša. Nemusí sa to samozrejme týkať iba zvukovej stránky každodennosti. Môže takto aktivizovať viaceré zo zmyslov a z obyčajnej každodennosti sa môže stať zvláštny a svojský priestor. Nemusí ale ísť iba o akési idylické povzbudenie, aby si ľudia užívali každý deň a boli s týmto novonadobudnutým spôsobom života spokojný, zmyslová aktivizácia môže viesť k ďalším a ďalším aktivizáciám v rámci jedného človeka (duchovná, sociálna, občianska atď.).

 Autor svojou anonymitou vytvára naozaj otvorené dielo. Toto dielo si totiž nemôžeme stotožniť so žiadnou predchádzajúcou tvorbou iného empirického autora. Nemôžeme ho kategorizovať a zaradiť do priečinku s niektorým z empirických autorov. Dielo sa nám prezentuje len ako dielo, nie však ako dielo niekoho, tento niekto je tu svojou anonymitou utlmený.