Čakanie básne

O vzniku básne:

Báseň vznikla na popud Kamila Peteraja. Tým popudom boli slová, ktoré zazneli počas jeho prejavu pri otvorení výstavy Ivana Pavleho V znamení rýb 21. februára 2013 (čosi z prejavu si možno vypočuť tu [3], zhruba od 7:25). Po Peterajových slovách som zostal akýsi zachmúrený, rozvlnený. Nevedel som čo so sebou. S takýmto nepokojným vnútrom som sa pobral domov. Cestou som sa pohrúžil do seba. Tento stav ma neopúšťal, ani pri večeri, ani v sprche, ani keď som si líhal do postele. Čosi vo mne kypelo. Napokon som predsa len zaspal. V noci som sa však náhle strhol, chňapol po ceruze a na kúsok papiera si čosi zapísal (zopár veršov, časť básne). Potom som opäť zaľahol. Chvíľu som sa prevaľoval a postupne i zadriemal. Bol to však skôr polospánok, vytrhla ma z neho nečakaná návšteva. Hodiny ukazovali 3:36. Do mojej izby, priamo k mojej posteli, sa prikradol český básnik a performer Pavel Novotný. Ľahol si ku mne a ja som sa mu poddal. Keď som sa ráno prebudil, vedľa mňa ležala iba jeho konceptuálna zbierka básní Mraky a dokončená báseň, nazval som ju Ivan.

Ivan

Jemu je plátno

Jemu je plátno malé

Jemu plátno

Jemu plátno 100 x 100 m

Jemu ste plátno

Jemu je každé plátno

Babylon

Tá rútiaca sa

Tá ako keby rútiaca sa

Tá v nejakých

Tá v nejakých pohyboch

Hej!

Veže!

Potom tie ryby

Také tie kostry

Tie kostry tých rýb

Tie obrazy

Ich nevypozeráte

Ako úžasne adjustované

Od A po Z