toto je zóna,
do ktorej som sa previedol
celkom sám:
mokvajúce tunely
z vonkajšej strany oblepené
stupnicami určujúcimi výšku hladiny
(sú celkom suché)
vytyčujúce priame linky hore
k oblohe prekrytej šedým mikroténom
poplazy štverajúce sa po naklonenej rovine -
akoby neisté kroky na presne vytýčené
štvorčeky parkiet
tlačenie pomarančov za hrudník
posadnutosť medvedími kosťami
mimovoľné prestrihy do sépiových farieb
pozerajú sa na mňa spoza tmavej steny,
a tak ma nevidno
dúfať už len v jediné:
byť obraz natočený profesionálom
briskne postrihaný
a odbavený bez zbytočných
rozprávačskych barličiek
a explicitných vsuviek
mechanicky podliehať
vlastnému ubiehaniu
sa nebodaj s autoreferencnym zaverom stotoznil? :)
zaciatok bol dost popisny - je v nom sice poznat tvoja chopnost pracovat s detailom, ale okrem tejto popisnej sikovnosti tam pre mna nie je nic viac, cerstvy vietor do textu prinieslo uvolnene trojversie zacinajuce tlacenim pomarancov, najviac sa mi vsak pacil autoreferencny zaver, hoci teda ta autoreferencia moze posobit niekedy uz dost unavne
Poslať nový komentár