pozri
drží pod pazuchou
knihu obrazov
a má pocit, že je
súčasťou plátna
že je uzamknuté pole
a keď na stene prostriedku zazrie
nepatrné zrnenie
a chyby v spojení,
už všetko pochopí:
len projekcia
je tu
nenútene nás sprevádza
a drží nás za členky
nad studňami
po vrch naplnenými
preblikávajúcimi freónmi
v ktorých pľúca
divoko primŕzajú k okraju.
muž zvoní pri dverách
otváram, vpúšťam ho dnu
a pozorujem, ako zhrbený
pri schránkach
s okuliarmi
bez rámov
a bez skiel
a bez okuliarov
nahlas číta všetky mená doradu
nie je dôvod sa znepokojovať:
je len jednou
zo smrtí pri práci
navždy som do seba vryl
mlieko jeho kože
a rozlepenými viečkami
som realizoval kolenný rez
skrutky vyklíčia jedine po tme
(pokrčím sa na kľúč.)
zpráva z tisku:
list
nebol
doručený.
Poslať nový komentár