Z palca mi odrastá tyrkysový dom, v ktorom konár
predstihol vietor
vždy zrána
oblúk pod mostom
vydúval hory do vlasov
zapúšťal husiarky do lakťov a v priekopách
roztĺkal píšťalky riekankou,ktorá bolela rovnako
ako hlavonožce nakreslené bielou do biela
za každým potokom vo mne
steny sa primkýnali k stenám
kosťou z väziva
dlaň zadržiavala ucho a ja som počítala
kolko hojdačiek preíska mesiac
kým čierna
nebude iba inštrumentálny
pocit
z gumenných medvedíkov
do výšky ôsmeho poschodia
vyfrázuj nepriestor
a ja prestanem blšiť
svetlosť
Poslať nový komentár