názvu bez
Toto zrkadlo tento štvorec
Strieborný opustený gravitáciou
Spreje/mydlá/pubické ochlpenie (sa v ňom) vznášajú
Ja som už kamsi zmizol
Znovu odhaľujem bezpečnosť
Ktorou ma v útlom veku definovala vaňa
Zbytok dovysvetlí vlhkosť vzduchu
Musí
-
Na schodoch mokrý / Pripájaš sieť
Tak strašne na schodoch
-
Funkčnosti / významu je potrebné sa vzpierať
Rovnako ako tlčúcemu diktátu zimy
-
Jablko dosadené bez zjavného zmyslu
Zregeneruje ma ako (moje) nejasné fonetické tušenie
Prítomnosti regenerácie v jablku
-
A potom to prišlo
V rozpitej diaľke (som sa zahliadol)
2009 membrana.sk | Vytvorené v spolupráci s občianskym združením Literis
membrána je projekt na báze dobrovoľnosti a služby poskytuje bez akýchkoľvek záruk
Fotografia v hlavičke zachytená kamerou PAXcam | S povolením MIS Inc.
Používame 
praveze mne je sympaticke to obcasne vykuknutie reflexie - ak to je spravene dobre, vyrazne to obcerstvuje text - tak aj pouzitie slangu v spojeni s odbornou terminologiou alebo vsadenie jednoduchej momentky do suvisleho textu narocneho na imaginaciu /niekedy to funguje aj naopak/
cize to 'strasne na schodoch' je pre mna v najlepsom poriadku
nic z tohto som ani netvrdil
a tiez bohvieako neoblubujem tie oznacenia toto je poezia.. ale nemyslim, ze text, co vychadza z autora, musi byt zakonite bez invencie a nenapadity..
ja tvoj postoj respektujem, stotoznujem sa s nim vsak len do istej miery
hrubka tej ciary sa da najlepsie zmerat pri mojom posudzovani konkretnych diel - tu uz sme, zda sa, v dost neproduktivnej vseobecnej rovine
skor robis medzi vecami hrube ciary, tak by som to povedal.
vobec nie - len artikulujem svoju skusenost - a kedze cosi ako reflexivna poezia vychadza z radikalne odlisneho pristupu k tvorbe v porovnani s mojou predstavou, tak moje vseobecne odmietnutie je pochopitelne a samozrejme
az nechutne zovseobecnujes
skor som principialne proti comukovek, co vyzera ako poezia, resp. vazne sa beruca poezia - to je mi odporne, v podstate akceptujem takmer vyhradne len texty, ktore sa usiluju poeziu zosmiesnovat, krivit, karikovat, destruovat, podryvat, prip. aspon radikalne inovovat, tu niekde pre seba aj vidim vyznam umenia, reflexivna poezia patri medzi najodpornejsie veci, s akymi som sa stretol - zvacsa ide o narcisticke a egomaniacke vylevy zabalene do havu insitneho filozofovania a grafomanskeho poetizovania
resp. mam pocit ze si akosi principialne proti comukolvek co zavana aspon trochu reflexivnostou/ide zo zazitkov/pocitov autorovi vlastnych
mne sa tato moja poloha praveze vcelku brydi
celkom posobiva kupelnova reflexia - to prepajanie / pulzovanie medzi akoby sa stracanim v hmle - pare v kupelni a literarnoteoretickym diskurzom (resp. autoreferencnym sebakomentovanim) dost dobre funguje - basen na mna posobi takmer ako labyrint, resp. viacvrstevna zalezitost (aj to vnesenie jablka je dostatocne blaznive), prekazali mi len dve miesta - vers "Tak strašne na schodoch" (myslim, ze podobnu akoby efektnu hlupost som cital kedysi u posledneho) a mierne tazkopadne je dvojversie "Zregeneruje ma ako (moje) nejasné fonetické tušenie / Prítomnosti regenerácie v jablku", ale toto je pre mna ovela prijatelnejsia poloha nez tie tvoje narativne torty (ak si mam pozicat vyraz z hevierovho romanu)
Poslať nový komentár