Jemné vlákna ,
Vnútorného sveta,
vodné nekonečno.
Gradácia zŕn sfarbenia ,
moje roztrasenia...
...
Tvár slov,
Slovo-dôsledná krádež intimity obrazov,
Nútiaca rezať pôvab rozmočených vlákien mokvavých prednesov.
Hnijúca krivkajúca ochota močiarneho prázdna,
Dobrovoľne nepoznám tie privátne vlákna.
...
Somrák,
Usmiaty , ztrhaný , spokojný , opojný, úctivý, občan.
Zmoknutý naoko.
...
Myšlienka rodenia podaná ako sebarealizácia,
Bez opráv z tieňobrania,
Bez dôvery vo vietor vĺn nadúvania.
...
Ďakujem priestor ,
Sloboda skúšaná ,
Podpisom nezneuctená ,
A autoutopená...
nečakané...rozoberam vnútro a vzdy je to venované ...
neviem vela veci o to je to zaujimavé ...
som rád...
tou naucenou, alebo mozno skor nejak zakorenenou predstavou som myslel jednak potrebu rymovania a druhak potrebu rozoberat nieco akoze z vnutra autora, alebo velke temy (v tomto pripade sa mozno sloboda), v predoslom texte to bol asi vyraznejsi doraz na nejake emocie
kazdopadne to je asi dobre, lebo tie kombinacie a obrazy co z toho vznikaju su maso, skoro co vers to perla, ani neviem, co k tomu viac napisat
hej akurat som sa narodil a zacinam si len uvedomovat ze mam kridla ...
kde to je este ten rozlet :) ... dakujem ti za túto stranku ...
ved ok, tvoja vec, nebudem branit umeleckemu rozletu.)
o.k mne je to jedno v podstate ale ide o odpovede...
inak - odporucam ti poeziu radit do volnych versov alebo niecoho podobneho razenia, aj ked ten 'rozhovor' dost laka
začínam ... nečakam seba nič ... na nič sa hrať nechcem ...
neinšpirujem ...
skladat slova a pustat niekam ...
budem rad nazorom...
robím to prečo neviem ,
vzrušuje to.
pri tom odkrývam,
rozdávam sa teším,
slovom...
dakujem...
Poslať nový komentár