Zákopom o vlastnú nohu ,
predstieram nevolnosť
v organizme hučiacich hláv.
Ulica priúzka pre divadlo
križovatiek mnohohlasných
zakryvených kukadiel
kúdelných mrakov žmurkadiel.
Pokrčený neviem dýchať
astma, ciga ...
nestíham uhýbať samovoľne blednem.
Valcuje ma kočiar s modrookým vnútri.
jediný úsmev ma schopne učí,
byť pružný a nedať sa udupať na javisku ľudí.
pár blokov, paramentorov ...
slepo rekvizitarne parast spriečiť prevenciou,
latentných zoči liečiv bdelých prejavov.
Spomínam...
Vietor –krok - hovno - skok - zima
to okadlo čarovalo.
Cumel – čiapka – čepce
prirodzene svietilo .
Vďaka v duchu decku kyprej radosťi.
Poslať nový komentár