džungľa

ten chlapec potrebuje terapiu

ten chlapec chodí. neurčito sa prechádza. z izby na hajzel, z hajzla do izby a zasa späť. stojí a opiera sa ľavým lakťom o stenu. stena je studená on si kýchne. utrhne kus papiera a utrie si nos. hádže papier do hajzla. pozoruje, ako nasakuje vodou; pozoruje práve sa rodiace mokré obrazce. zavrie misu a sadne si.

marc nás chce všetkých zabiť a ja neviem, čo mám robiť, kurva

ktosi vrešťal. chlapec netušil kto. v byte žilo toľko ľudí, že ich hlasy sa mu v hlave zmiešali v jeden. veľký, nepodstatný a neurčitý hlas. hovoriaci frázy a slová, ktoré nikdy nič neznamenajú. zhluky zvukov. slín. intonácií. pazvukov. a akýchsi prehlásení. chlapca už ide ozaj jebnúť. ide ho ozaj napevno jebnúť, ale vytrvá. otvorí dvere a výjde von. za dverami žena, ktorej sa leskne koža na vyholenej hlave aj na bunde. rozšírenými zreničkami chlapca sleduje. zarazí sa a chvíľu nič nehovorí. mlčí, akoby si čímsi nebola istá a vlastne ani nevedela čím. marc má nôž, má nôž a má ho na matkinom krku, zaúpie. chlapec pokrčí ramenami. obíjde ženu. prejde do izby. zavrie. zamkne. počúva.

v jeho posteli opäť ktosi spí a na podlahe je trocha krvi

a tá kvapká zo spiaceho hánkov. spiaci spí, prespáva, dlho a vytrvalo dychčí. podrobuje telo zložitej regenerácií. v bunkách mu vrie, väzivá sa spájajú, odumierajú, reprodukujú a mozog spí v xanaxovej bavlnke. zachrčí a prevalí sa. chlapec si ho nevšíma. stúpil do krvavej mláčky a teraz si obzerá chodidlo. obtiera si ho o parkety. na krv sa nalepí vrstvička prachu. vytvorí malú prašnú chrastu na nepodstatnom chodidle. chlapec totiž nikam nechodí a na hajzel sa dá aj doplaziť.

za oknami má niekto nové auto, štartuje ho a vypína a štartuje a teší sa zo zvuku

a ten všetkých serie. serie aj chlapca. ten to však nedáva najavo. pohľad upiera na spiaceho nos. je akýsi zdeformovaný. buch buch. dvere. spiaci sa strhne na posteli. vypľuje jazyk. chvíľku potrvá, kým si uvedomí čas a priestor. ďalšiu chvíľku potrvá, kým si uvedomí, ako ho bolí hlava. potom jazyk zdvihne a namontuje si ho. ale úplne zbytočne. spiaci nikdy nič nehovoria. chlapec odomyká dvere. opäť kožená žena. marc už nemá nôž, povie. ale ujebáva kvetináče. chce si spraviť džungľu. chlapec sa vykloní z okna. marc sa šplhá na susedov balkón. hej, zakričí na chlapca. poď sem. tu máš ďalší. a podáva mu kvetináč. kvetináč je ťažký, plný hliny a akejsi skrachovanej palmy. chlapec ho s obtiažami vtrepe dnu do izby. marc cez okno skočí dnu. vezme kvetináč a ťahá ho do chodby. už mám šiesty, smeje sa. postavím si džungľu.

spiaci opäť odpadne

a jeho majestátny mužský jazyk pulzuje na vankúši. mraky sa roztrhnú. spustí sa dážď. džungľa profituje z vlhkosti.