žena, žena a pes_ovsené vločky

naplnila mu misku ovsenými vločkami
a pustila sa do sleďa, topiaceho sa v
korenistej zelenej omáčke

vyzeralo to krásne

mala pôvabný úsmev
biele zuby
dokonalý účes

„myslím, že nikomu, koho stretneš
nikdy nenapadne, čo si stvárala pred svitaním,“

premietali sme si natočené scény

zvieratá žrali
steny mlčali

„už nie som hladná,“
zatvárila sa znechutene a
hodila konzervu na podlahu

zacvendžalo to

pes mykol ušami
mačka sa jediným sekom vytratila z miestnosti

slnko pieklo

„sleduj toto“ 
mykla som hlavou k telke 
„ je to sladké,“

v prebiehajúcej scéne kľačala na štyroch 
a olizovala podlahu

ja som jej
spolu so zmäteným drozdom
vyzliekala nohavičky 

psík, ležiaci na podlahe
jemne obhrýzal plyšovú korytnačku

scénu pretínal pás svetla
vykukujúci z medzery medzi
červeno-čiernymi záclonami

„záclony evokujú,“ pripomínam jej

izba dýcha
slnko pečie 
drozd vlhne