žena, žena a pes_otvor sa mi

otvorili sme psa a miestnosťou sa roztiekol pach

ľudia v neďalekom kostole vrieskali, modlili sa, kľačali

chceli aby za nich tá žena orodovala

počula som ich až sem, pozerajúc do psieho vnútra

„úplne som zabudla načo sme ho otvorili,“

„pitva.

ráno sme ho našli mŕtveho,“

vonku snežilo, ružový sneh, je to

hrôza, hnus

„ale čo chceme nájsť, keď

poznáme príčinu smrti?“

„neviem.

pitva kvôli pitve.

poznanie a tak.“

pes, s vyplazeným jazykom a skleným pohľadom, ponúkal vnútornosti

radiátor piekol, okná ružovkasto mrzli

bolela ma z toho hlava

„je mi zle,“ sklonila som sa a

zvracala som na podlahu

viera zatiaľ znudene šprtala prstom do psieho žalúdka

vstala som a tackajúc som sa dovliekla k oknu

otvorila som ho a zvratkami som zmaľovala sneh

bolo skoré ráno, ulice boli prázdne

vzduch chladný a príjemný