poézia v pohybe

 

Zebra Poetry film festival je súčasťou najväčšieho európskeho festivalu v Európe Literaturwerkstatt Berlin. Je to festival zameraný iba na poéziu. Nasledujúce veci, sú minuloročnými víťazmi  súťaže, ktorú hodnotia dve medzinárodné poroty. A myslím, že nezaškodí predstaviť si občas niečo aj z tohoto zaujímavého spôsob využitia poézie. Možno – dúfam, sa niekto tomu bude venovať profesionálnejšie raz aj na Slovensku.

 

Všetky víťazné dielka nájdete tu – pre nemčiny zdatných (sú tam mená režisérov aj poetov):

 

http://www.literaturwerkstatt.org/index.php?id=636

 

a dole pod textom sú dve vybrané veci vo väčšom obraze a pridala som vám k nim aj preklad. Takže buďte na mňa milí prosím, nie som v preklade profesionál.

 

Mŕtvi

http://video.google.com/videoplay?docid=3474890035450021520#

 

Hovorí sa, že mŕtvi sa na nás vždy pozerajú

Pritom ako si obúvame topánky, alebo robíme sandwich,

Pozerajú sa na ná dole skrz sklenené dná nebeských lodi

Pritom ako pomaly veslujú do večnosti

 

Pozorujú vrcholky našich hláv, ako sa pohybujú dole na zemi

A keď ležíme niekde na tráve, alebo gauči

Nasiaknutí zápachom cigariet dlhého popoludnia

Myslia si, že my pozeráme späť na nich

A to  ich núti opustiť ich člny, stíchnuť

A čakať, ako rodičia, kým zatvoríme oči.

 

Lucia

 

http://www.youtube.com/watch?v=_gZt-4pnZMQ

 

To leto som mala vážne strach

Oveľa viac ako teraz

Bola som šťastná, pretože ma Luts miloval

A to bolo hrozne krásne

Ale niekedy ma desili

Pretože on ich upálil

On – nikdy potom nerozprával

O tom čo sa vtedy stalo

Prinajhoršom mi to tak pripadá

A to bolo vážne smutné.

On ma vtedy opustil v ten večer

Pretože som si zvykla myslieť

A predstavovať si príšerné veci

Ktoré sa diali

Predtým ako som zaspala

Je pre mňa ťažké spať

Počujem zvuky a

Predstavujem si, že sa niekto pokúša otvoriť okno

Viem, že staré domy vŕzgajú

Ale niekedy sú tie zvuky vážne hlasné

A veľmi ma desia

Najhoršie na tom je, že sa neodvážim vstať

A zistiť čo sa deje

A tak ostávam v posteli

So zavretými očami

Potom ich otvorím

A civím do prázdna

A je pre mňa úplne nemožné spať

Niekedy zvuky počuť

Celú noc

A ja si začnem predstavovať

Niečie  veľké ruky a čierne vlasy

Niekoho, kto sa snaží dostať skrz okno

O poschodie nižšie

Niekedy sa modlím aby to tak nebolo

Prosím ich aby šli domov k niekomu inému

Do toho domu vedľa

A hrozne sa hanbím, že si to želám

Že prosím o niečo také

Šla som do komory a počula

LUCIA

LUCIA

LUCIA

 

Iba to

 

Počula som svoje meno a obzrela sa

Ale nikto tam nebol a to ma hrozne vydesilo,

Vybehla som odtiaľ,  bežala som, snažila sa

Niekoho nájsť, ale nenašla som

Ale potom

Som na to prišla

 

Problém je v tom, že nemám rada svojho suseda

Pretože on je veľmi zvláštny človek

A počas nocí

sa niečo divné zakráda okolo

 

A ja sa hrozne bojím

Pretože som povedala

Čo som si myslela, že som videla

Bolo to v tráve

Hýbalo sa to v tráve

Povedala som im, že to bolo

Ako čierne zviera

Bolo to trocha ako vlk

Ale bolo to zvláštne

Pretože to malo  trocha aj z človeka -

súčasne

 

Ale ona povedala, netráp sa

A že to bola iba moja predstavivosť

 

Nemala by som sa báť

 

Niekedy si myslím, že to bol Louis

Pokúšal sa urobiť si zo mňa blázna

Predstieral že je vlkodlak

Niekedy si myslým, že on to

Nepredstieral

Bol to zvuk ako keď ťažký kameň

dopadá na suché konáre

a bolo to ako dýchanie dierou

namiesto úst

 

Problém je v tom, že nemám rada svojho suseda

Pretože on je veľmi zvláštny človek

A nestará sa o svoju záhradu

A keď jeho pes umrel

Ale v skutočnosti jeho pes neumrel

Zabili ho

niečím ťažkým

Ho udreli do hlavy

Sused prišiel a chcel sa o tom rozprávať

A ja som otvorila dvere

A toto je pre mňa veľmi trápne, pretože ja

 

som sa ich neodvážila zadržať

Nikdy som nič nedokázala zadržať

 

Preto mám vo všetkom tak trochu neporiadok

 

Bolo divné nájsť tam niekoho

 

Ale ja som ich našla

Nič som im nepovedala,

Pretože presne viem, čo by mi hovorili

Povedali by niečo ako

Klamár, Klamár

Lucia je klamár.