My deti panelákov
Únik cez ozónovú dieru
je prirodzeným procesom
hľadania vlastného priestoru.
V prieniku vedľajších kružníc
na nebeskej sfére
láme rak kozorožca.
Pohyb osamelých molekúl
hľadajúcich domov
zaliaty v čiernom čadiči.
Štatisti
Opadala žilnatina z listov
a očí
z niektorých viac či menej
Dominuje láska k blížnemu
k sebe
ťažko uveriť rozdielom
Vnímanie šelestov
a vyžehlených pukov
znižuje akcieschopnosť
Celé kŕdle plazia jazyk
trepocú rukami
v nerovnováhe
vdaka
mne sa paci "my deti panelakov"...pre mna vydarene obrazky
hej, poznam ten bajronov text... pacil sa mi kedysi, aj teraz...ale jeho pointa je v zasade ina ako v mojich textoch... aj nalada v tom texte je ina... nostalgicka, vracia sa do minulosti... moje su melancholicke, su skor vypovedou o sucasnoti...
myslim, ze mas pravdu, ten format, ze to pripomina haiku nie je dobry, aj mna to rusi, dobry postreh...
mam z nich neustaly pocit
haikuoveho typu - to robi to trojversie
a styl kvazi definicie
to v nich [oboch] sposobuje akusi sekavost
od trojversia k trojversiu
az oba texty splyvaju do jednoho [a vlastne ziadneho]
jednoznacne - prve tri riadky pre mna prijemny nabeh
dalsie rozcarovanie, dalsie imaginativne [ aj ked cierny by som mohla povazovat za zbytocne, cadic = cierny/tmavosivy].
statisti taki jesenni, oba maju akysi melancholicky nabeh, co som necakala ohliadnuc na celkovy nazov - ten mi vyslovene pripomenul iny text, sice rovnako melancholicky, ale neporovnatelne stiplavejsi a ironickejsi
bajron [m. k. ], ak dovolis:
Medajlony
Od detstva som
vyhraval
na korculiach
inych
v drese Ronalda
ktory som nikdy nemal
a nic sa odvtedy
nezmenilo
ulica mlci
parkoviska prepadli
uz aj chodniky
noc namrza na
konceky mojich prstov
cigaretovym dymom
nafukujem
zeppelin
zena stona
za oknom
pod ktorym stojim
medzi PLASTom
KOVom SKLOm
a PAPIERom
je detsky kutik
s medvedikom
bez pravej ruky
a ja?
stale som vyhraval
a nic sa nezmenilo
po pouziti
hodte do kosa
Poslať nový komentár