som taká ženská, plná zjedených psov, práve vyliahnutých krokodílov, vlasov, nechtov, pazúrov, odumretej kože a pŕs rozotretých po podlahe akýmsi tvorom.
včera mnou ten tvor zametal steny, spolu s akordeónom vyliezajúcim z marcely, ktorá nebola marcelou, lež mentálne zaostalou, amorfnou časťou smetiska
otváram narúžovanú papuľku ako jeseter
rodím sedem dní, plný košík semišových mandariniek, nezhnitých
myslím na to, ako mi marcela vravela o identifikačných kartičkách, ktorých obsahom je fotografia, meno, vek, adresa bydliska a iné povrchné údaje opisujúce daného tvora
nemohla som sa dosmiať
zaliala som čipy vriacou vodou, ponúkla ju a sebe som naložila
tanier plný taveného plastu s ortuťou
k tomu mlieko
aha, už viem, to nič
Poslať nový komentár