všade, kam ranné oko prenikne
sú ľudia autá a stromy vlastne zvieratami
chlapci z dreva lovia v hline
a po prechode vyhasnutým vojenským bunkrom sa ocitáš
v inom pásme
tam kĺzanie prstom po skle
zrie a mäkkne a je v podstate okom
omietka odpadáva ako herečka z čiernobieleho filmu
a keď si chceš zašukať
stačí obliecť žlté sako slamenný klobúk hrubé okuliare
a povedať slečna smiem vás pozvať do cukrárne
po začervenanom odmietnutí vytiahnuť tromf
ale tam kde vás beriem
robia najlepšie veterníky v prešporku
vychádzaš na ulicu
pod sebou cítiš modrý bicykel
v lete vetrom zachytávaš jablko - hádže ti ho predavač
a do prachu okna starej pivnice prstom napíšeš
dnes o tretej biograf
dve hodiny pred svitaním ťa čaká
usmiaty nočný človek
sako má ušité z filmu
berie ťa na tichú púť
vzduch je sparný, chvíľami v ňom niečo žije a ty
prechádzaš všetkými barmi v ktorých hrával
ukazuje ti výklady ktoré roztĺkol
a kričí že napoleon, napoleon ten to kurva vyhral
potom mizne v diere
uvidíš ho zas o rok
šiel by ďalej ale
jeho nohy musia relaxovať
pod nánosmi nočnej hliny
po celoživotnej chôdzi konečne cíti ich bolesť
sám čakáš na zábradlí vodárne na svitanie
všade, kam ranné oko prenikne
sú ľudia autá a stromy vlastne zvieratami
hrdza, tá sa ti pod rukami ticho rozrastá
a ty vieš, že je to
chrbát tigra
už navždy ostávaš plný jeho jasných pruhov
ja viem, ze mas na mysli tu cast v zavere
mam na mysli tie hry s hrdzou, tigrom a pruhmi
once again, o ziadnom neviem
teraz som si navyse precital aj zaver a zostal som opat mierne vystraseny - tento raz z toho poetizovania
nepochybujem o tom, ze si nechcel, aby to prirovnanie posobilo zurnalisticky, mne sa tak javilo - rovnako ako kazde prirovnanie podobneho charakteru, a to, ci ide o unahlene rozhodnutie alebo nie pokojne nechaj na mne - v tom okamihu, ked som to cital, som ten vers vnimal ako jasny znak toho, ze v danom okamihu nema vyznam pokracovat, nezmeni na tom nic ani pripadny navrat k basni a zistenie, ze ide o genialny text
nesnazilo sa to byt vtipne ani posobit zurnalisticky, skor mi slo o zachytenie postrehu, neviem, ci vies, ake odpadavanie mam na mysli, kazdopadne nemyslim, ze ten vers v celom texte znamena zas tak vela, ze je treba robit unahlene rozhodnutia (but then again, je to na tebe, ale aby som ta usetril muciveho domyslania, ani zbytok nie je tvoja salka kavy :-) )
tento typ transparentnych a radobyvtipnych (prozaickych, ci zurnalistickych - hvorecky na tom casto stavia vo svojich publicistickych textoch a celkom mu to ide) prirovnani mi vobec nesedi, ale ako som spomenul - moje rozhodnutie nedocitat je predbezne
co je na tom tak lacne, ze ta to odradilo od zbytku uplne celeho textu?
vystrasilo ma toto (lacne) prirovnanie: "omietka odpadáva ako herečka z čiernobieleho filmu", predbezne som sa dalej nedostal
myslim, ze tak nejak to bude :)
tym, ako sa pohlady, ktore nuka ulica akoby miesali s introspektivou, mozno symbolmi prechadzania zivotom (ine pasmo, modry bicykel, jablko, ...), mi to pripomina strpku
su tam asi miesta, o ktorych funkcnosti by sa dalo polemizovat, napr. pisanie prstom mi reze oci ako klise
zaver, zasa, to co citis, hmatas, sa meni a ostava v tebe navzdy v nejakej vnutornej reprezentacii, cize premena profanneho v obrazne a znovu ide o zaznamenavanie, zapisovanie do pamate, ktore je tak priznacne pre reflexivnu poeziu
Poslať nový komentár