Tchorie dni

Friend with benefits

 

 

 

 

Už pár dní po tom, čo sa Michal zoznámil s Anitou im obom bolo jasné, na čom bude stáť ich priateľstvo. Boli si náklonní len vtedy, keď jeden od druhého niečo potreboval, a fungovalo to. Model ich ideálneho vzťahu spočíval vo vzájomnom požičiavaní peňazí a v ukájaní sexuálnych potrieb a v občasných banálnych rozhovoroch. Ilúzie sa im zrúcali už dávno a vyzreli do akejsi jednoduchej primitivity. Ktorú obaja ušľachtilo volali "Oprostenie sa od pokryteckých zbytočností, návrat k prírode." Hoci si uvedomovali, že jeden pred druhým si vlastne nemusia ani nič ospravedlňovať.

 

 

Spočiatku sa Michal desil zistenia, že Anita robí dominu v nočnom klube. Odľahlo mu, keď mu povedala, že v súkromnom živote je to inak. Že domina jej vyhovuje, lebo nemusí tak často rozťahovať nohy. Že väčšine stačí len pár rán bičíkom a laná a putá. A dostávala za to dobre zaplatené. Prekvapilo ho, aký dôraz kladie v posteli na nehu a dokonalé precítenie každého okamžiku. No ajtak sa ešte stále mykal, keď uňho odkladala všetky pomôcky pred tým, ako sa mu primkla na vyziabnutú hruď.

 

 

 

 

Edith Piaf

 

 

 

 

Doniesla mu cédečko Edith Piaf. Dali ho do veže a počúvali. Hlas sa mu páčil, no nešlo mu do hlavy, prečo sa páči aj Anite. Ktorá počúvala hardrock a heavymetal s odôvodnením, že vo vedeckej štúdií čítala, že pri tom lepšie rastú kaktusy.

 

 

- Lebo mi jej život pripomína mňa.

 

 

- Neblázni. A neľutuj sa. Bola na tom horšie.

 

 

- Nie, nemyslím to takto. Keď ležala v tom nevestinci. A starali sa o ňu. Chápeš. Tak skoro nič nevidela.

 

 

- Aha. A?

 

 

- No a tie prostitútky sa za ňu normálne modlili v chráme.

 

 

- Hej?

 

 

- Hej. No. A to mi príde.. príde blízke.

 

 

- Ty sa modlíš?

 

 

Mierne pokývala hlavou, hľadiac do zeme. Akoby sa ostýchala.

 

 

A Michal sa rozosmial.

 

 

- Ale to nie je vtip. Aj do kostola chodím.

 

 

Zabehol mu tonic.

 

 

- Čo?

 

 

- No, hej.

 

 

- A myslíš, že to má nejaký efekt?

 

 

Neodpovedala. Rozopla si vrchný gombík blúzky.

 

 

 

 

Aspik

 

 

 

 

Michal veľa pil. Anita mu zháňala chľast a on jej za to robil psychológa. Snažil sa nesmiať na jej kecoch o Bohu a na jej výčitkách nad tým, že spôsobuje ľuďom bolesť. Teraz v sebe mal niekoľko panákov a pív. Rozhodol sa, že si vezme fľašu a pôjde sa prejsť. Na čerstvý vzduch. Vôňa chodníka mu pripomínala čosi vzdialené. Bol presvedčený o tom, že v detstve sa pri podobne voňajúcom chodníku na niečo hral, niečo si predstavoval, a teraz sa mu tento miniatúrny aspekt jeho života podvedome vrátil. A rýchlo sa zas vytratil preč. A tak pil ďalej. Keď dopil, fľašu rozbil o zem. Predstavil si, ako sa na nej niekto môže dorezať. Prišlo mu to trochu ľúto. A všetko sa rozmazalo. Akoby sa na svet pozeral cez aspik, matný aspik. Nebolo to také zlé. Kým neodpadol. Potom to bolo ešte lepšie.

 

 

 

 

Kozy

 

 

 

 

Prebral sa v nemocnici. Zrejme mu niekto zavolal záchranku. Keď ho tam videl ležať na chodníku. Prístroje pípali a starci z vedľajších oddelení ochkali a vzdychali. K posteli prišla čiernovlasá sestrička. Vryli sa mu do pamäti jej prsia. Stále si predstavoval, ako môžu pod tou bielou značkou čistoty a sterility vyzerať. Aký majú asi tvar. Dvorce, bradavky. A či tam má viditeľné chĺpky. A či niekedy kojila a či jej pri tom mohli popraskať.

 

 

Niet divu, že mu po prebratí z bezvedomia ako prvá prišla na um takáto myšlienka. Považoval sa za naturalistického človeka. A potom si znel ako sexuchtivý adolescent. Bol to prirodzený prejav jeho povahy. Nepočúval, čo mu hovorí. Ajtak to bolo jedno, s najväčšou pravdepodobnosťou upokojujúce žvásty. Zachytil len to, kedy ho pustí domov. A že volali jeho rodine, že je v nemocnici, ale že príčinu nehovorili, nech im ju povie sám. Doboha, čo on má so svojou rodinou, premýšľal. Mali byť ticho.

 

 

Anita ho čakala doma. Povedala, že rodičia mu naozaj volali a že sú znepokojení. Vraj dúfajú, že je v poriadku a prídu o pár dní na návštevu. Ale teraz sa mu to nechcelo riešiť. Niečo si neskôr vymyslí. Teraz chcel len súložiť. Povedal Anite, nech s ním zostane do rána. Keby mu došlo zle alebo čo. Súhlasila.

 

 

Ležal k nej pevne pritúlený a premýšľal o prsiach sestričky. Nedalo mu to spať. Jednoducho nedalo. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol a prisal sa k tým Anitiným. Tie poznal dôverne. Cítil sa ako malé dieťa, ktoré sa chce utopiť v kojeneckom mlieku.

 

 

 

 

Chaos

 

 

 

 

Čakal, kým sa Anita vráti z práce. Pochodoval po byte. Nervózne. S pravidelnosťou vojaka. Funel a fučal. O dva dni majú prísť. Veď ich jebne. On jednoducho nedokáže žiť sporiadaný život. Nedokáže. Nedokáže umyť tú hromadu riadov, zoškrabať pleseň z kuchynskej linky. Pozametať. Umyť byt. Nežiť v chaose. Nemôže to stihnúť. Zhŕňal špinavé veci na jednu kopu, nech ich aspoň niečím provizórne pozakrýva. Silní katolíci, a akého kokota vychovali, uchechtol sa. A musí si vymyslieť, prečo bol v nemocnici.

 

 

 

Keď prišla, oznámil jej svoj plán.

 

 

- Si kokot. To myslíš vážne?

 

 

- No, hej. Veď to určite dokážeš.

 

 

Usmieval sa na ňu a držal v ruke páčidlo.

 

 

- To ti mám akože naozaj roztrieskať koleno?

 

 

- Jasné.

 

 

Natrčil nohu s vyhrnutými rifľami.

 

 

- Ale ja to nedokážem.

 

 

- Ale dokážeš. Pôjdem si to dať zasadrovať a budem mať pokoj.

 

 

- Ale ja ti nemôžem ublížiť.

 

 

- Môžeš. Veď denne drvíš gule a zväzuješ a bičuješ. Tak jednu ranu páčidlom zvládneš.

 

 

Nadýchla sa a vzala páčidlo.

 

 

- Ale z toho môžem niečo mať.

 

 

- Nemôžeš. Poviem, že som sa zdrbal zo schodov.

 

 

- To zistia.

 

 

- Nezistia.

 

 

 

Anita, ktorá mala ešte stále cez rameno prehodenú tašku plnú erotických pomôcok sa napriahla. Bola odhodlaná vyhovieť svojmu priateľovi. On sa nadýchol. Bol odhodlaný zniesť ostrú bolesť. A dvaja dôchodcovia sa blížili ku dverám a tešili sa, ako svojho Miška prekvapia, keď prídu skôr. A že mu určite budú chutiť koláče.