Vtesnaj stoličku
do hadieho krku.
Škrtaj zápalkami
o lesklý ľad.
Poddaj sa planétam
zloženým z endorfínov a
zvrásneného mydla.
/poskakujú./
Z potrubia vyvierajú
jaštery blčiace
studeným plameňom
na púti
späť k singularite.
Freónami prežratý mesiac -
tak nepravidelne.
Tak chaoticky.
Vzdialená fontána -
crčí z nej
mozgomiechový mok.
samozrejme, tomu plne rozumiem...
to chapem, ale napriek tomu sa mi to necitalo prijemne
hlada cestu podobne ako mnoho inych
take sacanie sem a tam
tiez by ma zaujimalo :)
Tazke si vybrat, sympaticke alternativy :-)
bud sa rozochvievas a rezonujes ako membrana bubna alebo sa stavas polopriepustnym ako membrana bunky
alebo si patrozmerny ako membrana v M-teorii:)
hm, tvaruje ta membrana
posledne dva odseky svojim rozkuskovanim (aj prostrednictvom systemu "pomlcky") narusili pomerne dynamicke prve dve tretiny basne, viac by sa mi pacilo, keby tie verse boli dlhsie a nelamali sa po dvoch slovach - zvysilo by to plynulost, posledny obraz sa mi zdal uz dost nasilny
podpisujem
ale nejdem si tym ospravedlnovat nekvalitu mojich veci :)
adjektiva same o sebe nemozu byt problemom, podobne ako genitivna metafora, rymy, vulgarizmy, kratke vety, proste akakolvek formalita sama o sebe nemoze byt problemom
napr. Strpkova poetika sa vyznacuje premierou adjektiv a vyzera to dobre, otazka pre teoriu a vlastne aj pre prax je, ako ten-ktory formalny prvok efektne pouzivat, mne dost chybaju nejake hlbsie analyzy tychto veci
neviem preco ma kazdy problem s adjektivami :) ja ich vobec nevnimam ako nieco co rozpija hutnost. ale asi vec vkusu a tak. singularita, nie signatura
a diky za kritiku
neviem,mám dojem, že je tu o5 nános zbytočných adjektív, ktoré ti rozpíjajú hutnosť, ako celok dla mna pomerne neucelené, nasilu rozsekané a trochu kŕčové
-pomerne slušná pasáž z potrubia vyvierajú jaštere na púti späť k signatúre
crčí plodová voda
úvod značne na efekt a rozkolísaný
Poslať nový komentár