klopkanie palíc starcov
čo striedavo strhávajú rôzne totalitné režimy
prerušuje bublotanie vody
o ktorej autority rozhodujú, či sa stane
kávou alebo čajom.
a do toho ja - strhávam etiketu z fľaše
možno sa v tomto akte
odráža moja obsesia návratom k úplnému
základu a možno
obsesia strhávaním vecí (mimo tých režimov)
a možno obsesia všeobecne.
pravé hlucho je ajtak skryté
vo vnútrajšku fľaše.
niekde tam na mňa, možno aj
na nás čaká.
chôdza ľudí vytvára pokrivené čiary.
vidím ich. keď kráčam, snažím sa
ich nepretínať.
nepýtal som sa na posolstvo fotiek
v galérií.
nepýtal som sa na posolstvo ani
kriviek opilcov.
zrnenie vyteká
trieštivo na taniere. robí zo mňa
program a mňa ešte
stále úplne rovnako
dostávajú pixely.
ono to nie je
zas tak márne.
toto je takmer necitatelne, cudne narabanie s versovym clenenim (tie odseky su asi sposobene zlou pracou s "vkladacim systemom"), stylisticke podivnosti (moja obsesia návratom, posolstvo fotiek v galérií), nekonzistentne narabanie s ciarkami, z hladiska obsahu pre mna naopak blabol
zaujimavo sklbene dve roznorode "poetiky".
taky ten rozpravacsky styl s dorazom na atmosferu a jej udernost
s prvkami reflexivnej lyriky (?). (ani neviem urcit ako blizko, ci daleko, to ma viac k proze alebo volnemu versu)
paci sa mi ako autor vstupil do deja- "a do toho ja"
sympaticka mi je tiez "presmycka"- "hlucho"- aj ked nejaku velku vyznamovost jej nedavam
avsak znacna cast ma priznam sa prilis nebavila. skor otravne utrzkovite, skor bludny kruh s neustale sa vracajucim jednym motivom
akosi prilis urozpravane na mna posobi, obsesia ma nepresvedcila
zaujimava "zhoda" pri chodzi opilca. tu som raz pouzil aj ja v basni. ale nebola uverejnena.
chôdza ľudí vytvára pokrivené čakry.
dobre dobre, od slova zrnenie svele, s uzasnym zaverom, chytila ma, ozaj podareny kusok.
povodne som si po tych rezimoch myslel,ze to bude jedna z tych basni,ktore len blabotaju a hovno z toho...
ale ma to v sebe naznak rebelie..akysi hlas,ktory ma v sebe energiu
pre mna jo
Poslať nový komentár