Okuliare najprv namočím do vody, až potom si ich natiahnem na hlavu a ukazovákom a palcom z nich povytláčam vzduch. V bazéne sa lenivo pohybujú dvaja postarší páni, jeden mladík a nejaká pani neidentifikovateľného veku. Neelegantne vleziem do studenej vody a urobím prvý záber. Šesťdesiat dĺžok.
Voda sa predo mnou vzdúva a čerí v pravidelných rytmoch. Nohy sú ťažké, akoby cudzie.
Bazén sa začína plniť. Do mojej dráhy sa natlačí šprintér kraulujúci dva razy rýchlejšie, než zvládam ja so svojimi prsiami. Rúti sa ako motorový čln v nekompromisne priamom koridore.
Vzápätí vchádzajú dve postaršie panie so smiešne gumenými čiapkami na hlavách. Poznám ich. Chodia sa sem porozprávať.
Nohy si začínajú na mňa zvykať. Prešedivelý pán s veľkým pupkom chriacha a smrká si nos do odtokového kanálika.
Hlavou takmer vrážam do veľkého zadku, čo po schodíkoch pristáva do vody. Patrí pani, ktorá sa neochotne, akoby z donútenia sunie postupne nižšie a nižšie. Vo vode po nej vzápätí ostáva výrazná pachová stopa. Pokúšam sa uniknúť z jej dosahu a kľučkujem pomedzi pupkáča a šprintéra preč.
Rozrážam vodu, rozhŕňam ju. Zakaždým na okamih vynorím hlavu a nadýchnem sa. Potom vyfúknem vzduch zároveň ústami a nosom priamo pod seba.
Bazén sa plní. Ľuďmi a ich pachmi. Niekto v mojom okolí raňajkoval cesnakovú nátierku. Skúšam hádať kto.
Predstavujem si reakciu mimozemských bytostí, ktoré sa v tejto chvíli snažia pochopiť konanie hŕstky ľudí smiešne a nekoordinovane sa pohybujúcej tam a naspäť.
Periférne zazriem vchádzať do bazéna ženu v celých červených plavkách.
Z reproduktorov nad bazénom sa ozve rádio. „Objavte... vyhrajte... v pohode... neodolateľný,“ hlása vtieravo slizkým hlasom. Celé dve dĺžky sa zamýšľam nad imperatívom slovesa vyhrať.
Ktosi skočí do vody zo stupienka, pod ktorým je tabuľa a na nej červenými písmenami veľký nápis „zákaz kakať do vody“.
V bazéne platí veľa pravidiel, ale iba jedno sa snažia všetci bez výnimky striktne dodržiavať: nikoho cudzieho sa za nič na svete nedotknúť.
Naopak, veľmi rady sa sem chodia vzájomne dotýkať dôverne známe páriky. Mrznú na krajoch bazéna, aby sa mohli zohrievať striedavo trením končatín a svojím telesným teplom.
Do okuliarov mi zateká. Voda (či presnejšie, fyzikálne zákony, ktorými sa riadi), je veľmi sofistikovaná. Pokiaľ sa jej nejakým spôsobom podarí zdolať podtlak v kabíne, začne ju pomaly zaplavovať. Preto si okuliare nesnímam z hlavy, aj keď viem, že mi pod očami robia čajové vrecúška a spôsobujú neprirodzené pučenie zraku.
Pod vodou vedľa seba periférne zazriem uháňajúce červené plavky.
Telo robí všetky pohyby mechanicky a automaticky vo svojom vlastnom rytme. Pravidelne sa opakujúci cyklus krčenia a vystierania nôh a rúk, ktorý ma svojou synchronicitou drží v neustálom pohybe po hladine. Upokojuje.
Sledujem telá mihajúce sa okolo mňa. Veľká tučná pani, ktorej rôsolovitá hmota sa nádherne vlní pri každom pohybe ako puding v igelitovom vrecku na spomalenom filme; dievča so zopnutými vlasmi vysoko nad vztýčenou vodou, plávajúce opatrne a neisto a mračiace sa a žmurkajúce pri každom neďalekom šplechnutí; dynamický mladík, kraulujúci ako stroj hore dolu; pupkatý ujko flegmaticky sa vznášajúci v pozícii znaku ignorujúc kohokoľvek vo svojej dráhe; postaršie dámy strategicky udržiavajúce formáciu rojnice a rozhovor o pečeňových haluškách v slepačej polievke; vyvoňaný fešák v bermudách; opálená pipinka v bikinách; babka cvičiaca akvagymnastiku; mladá žena v ôsmom mesiaci; milenci pod skokanským stupienkom... a, červené plavky.
Kľučkujem. Alebo šprintujem. Alebo stojím. Ženiem sa dopredu a vzápätí brzdím. Ponáram sa.
Pod vodou sa zažali svetlá. Lúče sa lámu na telách a predvádzajú zvláštnu tieňohru. Na zlomok sekundy sa mi zazdá, že sa tu čosi zmenilo. Že už to nie je ten bazén, do ktorého som vchádzal.
Kašlem, vypľúvam vodu. Okuliare sa mi zahmlievajú, stále však vidím toľko, koľko potrebujem.
Dráhu mi náhle zahradí debatujúce dôchodcovské duo. Niet kam uhnúť. V poslednej chvíli sa rozdelí, každá na inú stranu a podo mnou preplachtia červené plavky. Vynárajú sa však tak tesne za mnou, že ich nechtiac zachytávam špičkami prstov na nohách.
Telá sú nahé. Všetky. Aj to moje. Všetky bez výnimky. Bazén je plný nahých plávajúcich tiel. Hýbu sa každé svojim vlastným tempom a ich estetika je dokonalá.
Dopustil som sa nejakej nenapraviteľnej chyby? Červené plavky zmizli tiež, snažím sa nájsť ich telo, ale okuliare mám už úplne zahmlené.
Masa tiel odrážajúcich sa v lomenom svetle. Jemné malé bublinky tvoriace sa každým pohybom a stúpajúce zakaždým smerom hore. Čírosť vnemov.
Telá sa lesknú a žiaria, akoby boli posiate drobnými šupinami. Jedného sa zámerne dotknem. Sú to šupiny!
Telo so šupinami s nádychom červenej metalízy krúži neustále okolo mňa. Obtáča si ma a jemne sa ma dotýka.
Uvažujem, ako dlho som sa už nevynoril.
podobnych (pasivnych) typov pozorovani su v literature haldy, v tomto by som nevidel ziadny extra prinos - najma ak sa pozoruju stereotypne postavicky, naopak cele to dokonca moze vyznievat agomaniacky - vsetky okolite postavicky prekazaju, pachnu, pripadne inym otravnym sposobom strpcuju zivot lyrickemu hrdinovi, pricom vedomie, ze aj on rovnakym sposobom svojim pobytom v bazene niekomu prekaza a ze jeho fyzicka existencia je zdrojom viacerych neprijemnych externalit, nie je nijako reflektovane
ja nevidim nic zle na strukturalizacii poviedky pomocou vykreslenia charakterov - naopak - zdoraznili rozpravaca v jeho pozicii pozorovatela - vsetko plynie mimo neho - nedolezity clovek uprostred pachov a vody, ktory sa na nic nehra len pasivne prijma to, co a kto prichadza ... bolo to prijemne vykreslenie nezasahovania do deja, ktory sa nakoniec postaral sam o seba :)
no, môže byť... dik
no jasne, je tam aj linia, o ktorej hovoris, ale, zda si mi, ze je, zial, prekryta prave tymi postavickami
vo vykresľovaní postavičiek zámer nebol, ale je možné, že to tak vyznelo... skôr mi šlo o zážitok, určité autentické vnemy, pocit blízkosti cudzích ľudí, mantrickú mechanickosť pohybov vedúcu až k tomu záveru
(ale, vysvetľovaním zámeru ti zrejme len potvrdzujem nižšiu kvalitu textu samotného :-))
este ten magicky zaver to celkom zachranuje, ale v podstate ide o lacne (a stereotypne) vykreslovanie klasickych (a stereotypnych) postaviciek
bavilo ma to
teším :-)
lubive a citave
Poslať nový komentár