.na javisko vchádzam ja a pokloním sa .obuté mám veľké nešikovné topánky
.v hľadisku je ticho
.zase sa pokloním
JA: /pomaly a zreteľne/ "O klaunoch a ľuďoch."
/zrýchlene/ "vtipné bonmoty a pred zrkadlom zlieza stará krieda"
/nádych/ "maringotka je na polenách a ilúzia stanových cielt plieskajúcich vo vetre...?" otázka mieri na neznámu osobu sediacu na stoličke v prítmí opony
NEZNÁMY/-A : " áno a?" /ironický podtón/
JA : /nahnevane/ "ilúzia stanových cielt plieskajúcich vo vetre..."
NEZNÁMY/-A : "pche" /už celkom posmešne/ vychádza z tmy a je to neznáma
JA : /pokračujem v miernom pomykove/ "je totiž leto a v brázdach je len zabudnuté lanovie"
NEZNÁMA : "v akých brázdach?" /útočne/
JA
: /pokračujem/ "je totiž leto a v brázdach po pneumatikách" /po
pneumatikách o stupeň hlasnejšie/ "je len zabudnuté lanovie a ...
/nedokončím/
NEZNÁMA : "starý klaun sa škriabe v rozkroku" výkrik z hľadiska "starý klaun sa škriabe v rozkroku a podáva mi kúsok ružovej hmoty" ticho "cukrová vata mi chutí a ujo s červeným nosom sa smeje"
JA : /udivený/ nechápavo potrasiem hlavou a pokračujem "v brázdach je len zabudnuté lanovie a staré červené baganče"
NEZNÁMA : "na moje polepené ruky sa zbiehajú osy" /so sklonenou hlavou/ "klaun mi olizuje prst po prste" ukazuje ruky hľadisku
JA : /potichu/ "vždy ma desili veľké rozďavené ústa"
NEZNÁMA : "prosím?" /skríkne/
JA : /ešte tichšie/ "ústa klauna, na pol tváre" prechádzam sa "a neznášam ženy s rúžom"
NEZNÁMA : intenzívne si utiera rúž do rukáva, dáva si dole sveter /svetelný kužeľ zamieri na odhalené prsia/ hľadisko pochvalne zahučí
JA : "neznášam ženy s rúžom a štetky!"
NEZNÁMA : /oblieka si sveter/ hľadisko sklamane zahučí /odchádza späť k stoličke/
JA : /rázne/ "takže nakoniec" z hľadiska úľavný šum "o klaunoch a ľuďoch" /nádych/
vtipné bonmoty pred zrkadlom
zlieza stará krieda
/výdych/
maringotka na drevených polenách
a ilúzia stanových cielt
plieskajúcich vo vetre
/nádych/
je leto
a v brázdach
po pneumatikách /o stupeň hlasnejšie/
len zabudnuté lanovie
/nádych/
a staré červené baganče
vykročím k neznámej
NEZNÁMA : /smeruje k stredu javiska/
JA a NEZNÁMA : /chytíme sa za ruky a klaniame sa/
ZAPLATENÝ KOMPARZ : /v hľadisku/ na môj pokyn nadšene tlieska
-OPONA-
mozno divne, ale pripomina mi Chrobakovu poviedku Duo Charlie - len ta je o trochu tragickejsia
a ci sa uz podla hlasu v tejto casti "NEZNÁMY/-A : " áno a?" /ironický podtón/" nedalo rozpoznat, ze ide o zenu? basen ma prilis nezaujala, vlastne skoda, ze to vyustilo do tej basne, viac by sa mi pacilo, keby to zostalo v polohe absurdneho divadla, kde by on a ona prednasali dajake absurdne bezkontextove (mozu byt aj poeticke) repliky a obcas by na seba dajako vtipne zareagovali, aby tam vznikala aspon impicitna linia, s tou nahotou to bolo dost prvoplanove
napad nicht slecht, aj ta basen mi je sympaticka (aj ked zalozena viacmenej na atmosfere), tie medzicasti, jeho "rozhovor" s neznamou a jej ironicke poznamky mi vsak prisli malinko odflaknute, keby si to dotukal tak urcite hlas..
Poslať nový komentár