17.11.1989 /list jablundy von helgoland pre B.L./
v novembri toho roku som dostala prvú menštruáciu
o štvrtej sledovala štúdio kontakt
a všetky tie dni mi pripadali nezmyselné
a nikam nesmerujúce
otec vrátil červenú knižku
a začal stresovať
lebo ju vrátil ešte za režimu
a mne tento impulzívny popud
robil na tele zimomriavky blížiaceho sa dobrodružstva
otec vtedy veľa fajčil
asi najviac, čo si pamätám
v každej izbe plný popolník
a rozfajčené cigarety
moja menštruácia chcela ostať nepovšimnutá
tak vlastne ako začala tak sa aj na dva roky odmlčala
a tak tie dni v zafajčenom byte na 4.poschodí plynuli
potom som raz prišla domov a našla ležať otca na zemi
myslela som si že zomrel
nepustila som si štúdio kontakt
lebo asi nebol štvrtok
alebo bol, a mne bol prednejší otcov život
tak som išla zistiť či dýcha
...
dýchal
ladil slobodnú európu
tú frekvenciu
ktorú musel vždy odladiť
keď odchádzal z domu
štúdio kontakt sa nekonalo
prišli susedia od naproti
a mamina s čerstvou trvalou onduláciou
ktorá smrdela ako chemické závody juraja dimitrova
vtedy sme nezapli svetlá
ale sviečky
bolo to patetické
a mne to utkvelo
v pamäti ako niečo
čo chcem ešte zopakovať
myslím že si vtedy otvorili červené víno
a zas sa veľa fajčilo
a sledovali sme už niečo aj v telke
pražských študentov
čo ich rozháňali vodnými delami tuším
bola to nádej
tušenie slobody
v mojej zmätenej detsko -pubertálnej hlave
potom som sa platonicky zaľúbila do václava havla
a začala štrikovať
šály
pri telke
sledovala som tajne jeho hry
o ktorých otec hovoril že sú psychiatrické
a nechala si vyrásť vlasy a lá darinka rolincová
chcela som byt dospelá
a žit s nimi
s havlom
tie šály som nedoštrikovala
tak isto ako ten tvoj spred roka
ale začala som písat
...
budeš prvý komu to poviem
niekedy v decembri
som začala písať absurdnú drámu
mala som 11
a je to milé
bol to môj najväčší experiment v živote
väčší ako dredy
nevedela som aké znaky má absurdná dráma
tak som písala čo mi napadlo
nemalo to dej
a myslím že vtedy som si "vytvorila" ten môj "stálesatvoriaci" svojský štýl
s prehádzaným slovosledom
toto bol moj 17.november 1989
bola som najväčší intelektuál
akého som kedy stretla
2009 membrana.sk | Vytvorené v spolupráci s občianskym združením Literis
membrána je projekt na báze dobrovoľnosti a služby poskytuje bez akýchkoľvek záruk
Fotografia v hlavičke zachytená kamerou PAXcam | S povolením MIS Inc.
Používame 
hej
neda mi sa neopytat - ten nazov je venovanie Borisovi Lilovovi?
suhlas s halcon, poviedkovite - sekanim do versov posobi strhane, akoby lapala po dychu, to ubera
:) bola som najvacsi intelektual akeho som kedy stretla.. :) mozno z toho casom vznikne pekna poviedka .. malo to jedno velke plus hovorim o tom hore, co beriem ale zatial iba ako nacrt - a sice - ze tam bolo citit toho teenedzera.. je lahke pisat ako dospely, tazsie vytvorit kvalitny detsky styl - je to ale stale prirodzeny prozoidny sposob rozpravaca - ale vzit sa do koze teen - ked sa utvara individualita - holt.. mas u mna plus
no jo, som si nevsimol
vyhodil by som slovo dennikovita z mojho komentu
je to zápisník/blog, priatelia, nie pokus o nejaký intelektuálny výlev, a z tohoto hľadiska u mňa fajné oddychové čítanie :-)
takmer si plakal?
to je take odzbrojujuco naivne a priamociare az ma to skoro dojalo
ta dennikovita naracia v spojeni s naivnou politickou interpretaciou mi nehrala uz zo zaciatku, no ked som sa k havlovi, zjezili sa mi na hlave
ani akakolvek davka sebaironie nezachrani
Poslať nový komentár