ránko ako ušité zo psa, človeče
a roztekajúca sa tvár, samozrejme
v lehu na posteli, samozrejme
v lucídnom sne o experimentálnej poézii
počula som kvákať sliepky
myslím, že o literárnej kritike a boli celkom vtipné
kým pečúce slnko malo od vtipu ďaleko
"ale ja som užasny," vravel niekto
sliepky písali básne a ja som zvracala v sklade
experimentálnej poézie, ale bola som šťastná, pretože
niektoré knihy boli občas aspoň trochu inteligentné
odpovedať
nerád spomaľujem život tohto litrárneho servera, ale toto je úžasne!
Poslať nový komentár