dichotómia 2.

obtiahnem ti pysky najobľúbenejším rúžom, aby nabudúce vedeli, kde máš bozky najradšej. jemné chĺpky okolo análu ti namaľujem maskarou. inverzia hlavy bude dokonalá. vrazím ti tam rúčku trojzubej motyky zo záhrady tvojho otca. vypichnem ti ňou nové oko, naslepo budeš brať do úst penis za penisom, ani jeden ti nebude chutiť, ale miluješ pocit preplnenosti, a tak to pretrpíš. studené železo trčiace z oka ich bude chladiť na podbrušku. z tvojej stigmy ich bude striasať, niektorí sa celkom určite pogrcajú, počkajú, kým sa dorozprávate a utečú. vytiahneš slepeckú palicu a odkráčaš s plačom do pelechu, priestorovo stratená, ľahneš si do postele a strčíš si palicu naspäť do oka, pretože ti už prirástla k srdcu.

prepáč, bola to nehoda, bola som opitá. nehoda bude, keď ti vlasy priviažem k ťažnému zariadeniu na aute a povláčim ťa po zaprášených cestách, symbolicky, pretože si prašivá. pri dotyku mi zostávajú kusy presušenej hliny v rukách a rozpadajú sa na mikroskopické častice. z toho vyplýva, že si hlinená bábika, ktorej výrobu niekto odflákol. produkt bezuzdnej lásky ku gýču, treba ho rozbiť pre dobro ľudstva, pre záchranu vkusu. vyniesť na vysokú horu a rozprášiť, aby časti dopadli veľmi ďaleko od seba, pritom pľuť do vznášajúceho sa oblaku lepkavé slony, ktoré zbytky vdupú do ničoty.

odpusti mi to, milujem ťa, počuješ? vrazil som si do ucha veľmi tenký drôtik, nie som ochotný počúvať. nedá sa vylúčiť, že pôde príde ľúto niektorých čiastočiek, kvôli zúfalým výkrikom, že ti bude naslúchať. nedá sa vylúčiť, že ju dokážeš presvedčiť o svojej nevine a vyklíčia z teba mohyly, kamenné domy alebo mosty v klasickom štýle. všetky budú biologicky závadné. otrávia zem, vodu a tvorov, ktoré sa odvážia priblížiť. to je tvoja obvyklá odpoveď na dôveru.

nechcela som, bolo to skoro ako znásilnenie. keby som bol schopný tvoje klamstvo počuť, tak by som ho oslavoval, privaril by som si k telu ďalšie ruky, aby sa cítil ako v rozvášnenom dave, keď ho na nich ponesiem. cítil by sa postkoitálne nadšený. stečie mi jeho sperma do tváre, do očí, priblíži sa to k asketickému samobičovaniu. prechádzali by sme námestiami a ulicami plnými ľudí, natešené deti krúžia okolo, cítia dôvod na oslavu. postupne by sa zmenil na tekutú spomienku, ktorá sa mi vliala do tela cez póry. rovnako prirodzené, ako keď sme sa na našej obchôdzke zastavili na zmrzlinu.

nauč sa odpúšťať, mysli na to pekné, mysli na lásku. myslel som na lásku, keď som si nechal tiecť cudzie semeno po tvári. keď som pil vodu, v ktorej sme vylúhovali tvoj krvavý tampón ako vrecko čaju, aby sme oslávili plodnosť. keď som nechal prievan, aby mi zapálil oči a ty si sa o mňa musela starať. keď si mi zabodla nôž do stehna, aby som nemohol odísť. keď sme na seba vzájomne srali a šťali. keď som sa pobil s nemocničným personálom, pretože ma za tebou nechceli pustiť. myslel som na lásku vždy, keď som bol skurvene naivný a patetický hlupák. teraz myslím iba na teba, s láskou to nemá nič spoločné.

chceš tvrdiť, že realita nie je viacdimenzionálna? že moja vina nie je relatívna oproti tvojim vinám? chcem povedať, že si neodvratne sprznila každú jednu realitu, v ktorej žijem. dokopala si ich ako plyšové zviera pri ventilovaní napätia a zloby. ani kristus pán ich nezošije. ak by existoval a bol by spravodlivý, už včera by som si našiel tvoju kundu na nočnom stolíku v krabičke od snubného prsteňa.

            ty si fakt nechápavý, nevieš pochopiť, že mi je to ľúto, že sa hanbím za to, čo som urobila? moje telo je otvorený systém, dokáže chápať. openheimer sa vešal doma v pivnici na hák za rebro, lebo mu to bolo ľúto. zavesila si sa aspoň raz na hák? nie. ty sa smeješ? veď sa dosmeješ! postavím trám, zavesíš sa za rebro, vybudujem pod naším domom pivnicu, ubytuješ sa v nej, každý týždeň ti pošlem starých inuitov, postavia ti ľadové radiátory, budem sa ti smiať cez okno a piť pritom sex on the beach, pretože vonku je tridsať päť stupňov a ty si snažíš domyslieť kabát. iba v takom prípade môžeme zostať spolu.

            si blázon! to si prehnal. zatváram sa do práčky a nechávam sa točiť dookola, robím niečo pre seba, keď je mi dosť zle, vyleziem a myslím na teba.

            choď do riti, čo mi ty chceš vyčítať?  previnil si sa tisíckrát viac ako ja a nebola som hysterická! môj chladný pokoj svedčí o tom, že nie som ani trochu hysterický. uvážlivo tebou opovrhujem, zatváram oči a dúfam, že keď ich opäť otvorím už tu nebudeš alebo tu nebudem ja. snáď sa preberiem u nás na sídlisku a uvidím ťa visieť na strome vedľa ostatných obesencov, vyveziem sa na tretie poschodie paneláku oproti, zakývam ti, odtrhnem kusy panela a hodím ich do teba, to je trest pre neverné ženy, píše sa to v chamurapiho zákonníku.

            odchádzam, už skutočne nemám nervy na tieto kecy. už si mala dávno vypadnúť ty špinavá kurva, smradľavá, pošťatá piča! ja nie som zvedavý na tvoje kecy. choď sa prebehnúť, pred chvíľou som z okna videl stádo malých kuriev, ešte ich dobehneš. ja budem zatiaľ cválať s malými, nevinnými koníkmi. nevinnosť, to teraz potrebujem. a nezabudni, že v nedeľu ideme k mojim rodičom na obed, ty špina!