Čupím v podchode domu
pri špinavých kachličkách
je ešte tma len na okraji sa pomaly
posúva línia slnečného svetla.
som na jej okraji
gilotina.
ja
neverím na personifikácie mesta
to sú kecy.
jediné čo je skvelé sú presne takéto momenty konfliktu
steny
s prírodou
veru tazko, to uz je o subjektivnej interpretacii
je to pravda s tym zlaknutim. bolo to tak
ale nemyslim si ze ten moj sposob je pozersky...nemyslim ze je to poza...ale o tom sa tazko hadat.
ta druha polovica vyznieva, akoby si sa zlakol, ze co si to predtym za poeticku sracku napisal a vznikla potreba sa od toho distancovat tym tvojim kolenicovsko-renasovsko-beatnikovskym sposobom, ktory pre mna vzdy zavana este vacsim pozerstvom, nez to, voci comu vystupuje
naco dovysvetlujuci zaver?
ano
Poslať nový komentár