Polotovar
Z lymfy sa vynárajúce sirotince
(s praskotom vybŕdajúce z naprogramovanej mokradiny)
Krémikom tváričku ústočká
okolo zreničiek nechtíkom povyťahovať
Zlomocné ľuľkovce s priadkami / pokrížené
Si to ty (?)
mizantropický hýbateľ nášho recipročného sodomizovania?
Si to ty (?)
na koho túžobne / v temnici tohto ontologického polotovaru?
2009 membrana.sk | Vytvorené v spolupráci s občianskym združením Literis
membrána je projekt na báze dobrovoľnosti a služby poskytuje bez akýchkoľvek záruk
Fotografia v hlavičke zachytená kamerou PAXcam | S povolením MIS Inc.
Používame 
ty možeš mať najlepšie ženské james, ty hajzel :-)
ja nevim stary, chcelo by to tepla z generatoru nahody :-)
ale mam ta rad inak ;-)
hned prvy vers je zaujme
je tu vidiet (v ramci celeho textu) nielen to usilie a um/enie/ procesu vystavby textu, ale zaroven poskytuje na roznych urovniach siroku skalu interpretacnych tez
(zatvorkova cast s mokradinou mi prvotne pripomenulo vriacie laloky v spenatovej polievke, ale prave to programovanie mi sekundarne evokuje ten existencionalisticky motiv.
trochu mi to pripomina moj "piest")
predostiera ulohu jedinca, dokonca by som povedal, ze vypoveda o akomsi vnutornom boji, resp. uvahach onoho subjektu/subjektov.
druhu strofu preskakujem.
v druhej akoby privlastok "zlomocne" nemal len ulohu pomenovania nazvu byliny, ale aj osvetloval vyznam prirody, ako sucast spolocenstva, na ktoru zabudame a ktora v tomto pripade dokonca prebera ulohu lektora so vztycenym ukazovakom
(mal by byt lulkovec zlomocny, ale inverzia dava do popredia prave ten privlastok).
dalsia strofa (v ramci tych otaznikov az dokonca) pokracuje v nabehnutej existencionalistickej uvahe. nastupuje znova jedinec, poklada nastojcive a zufale otazky
(priadky sa mi inak spajaju s druhou strofou a tym kolektivnom, ako spominala dazda. v suvislosti s tym ironickym podtonom, uboha a nicotna empatia?
moralistickostou nadychana sodomia je v tomto pripade tiez ironia, alebo trpky fakt.
gradacia v zavere vsutku vydarena, citim sa ako na hviezde (stret chodnikov v tvare hviezdy)
bavi ma najma posledny zatvorkovy otaznik.
napinave od zaciatku do konca.
mne sa najviac paci na tvojich textoch, ze su nesmierne hutne a pritom tak obsirne
ano, krehky a otvoreny text, hlas
je.. zaujimave, ako umyselne vynechavanie slovies podnecuje nieco ako nezvycajnu formu presahu, kt je spojeny so zvysenou snahou citatela pochopit text. je to zvlastne - dalo by sa to nazvat instinktivna spolupraca citatela s autorom.hodis tu polotovar - ako vec nedokoncenej vyroby.. a zafunguje :DD
ak by som sa mala rozpisat - je to ako pozerat na moderne minimalizmy..cervene platno -a vo vnutri jediny cierny stvorec.. zalezi clovek od cloveka, ci tam kto-co uvidi zmysel zivota.. alebo cervene platno a cierny stvorec :)) plus..ak je maliar osobnost a dokaze o ciernom stvorci rozpravat styri hodiny.. obcas - pretoze som v tomto znacne obmedzena, som mala pocit, ze ludia v jeho obrazoch vidia to, co by podla nich aj mali vidiet ..
..alebo aj nie
dýcha z toho na mňa cyberpunk, krížený s dákym slovenským "folklórnom"?
(a ak prestrelím možno aj Čenkovej deti som tam niekde zavetril..)
proti tomu tradičnému-folklórnemu potom vystrelíš tie dva posledné odseky
akoby do stratena.. otázky ako projektily.. ktoré v konečnom dôsledku nevyznievajú vôbec márne a samoúčelne..
pre mňa si tentokrát
dobrô namiešal..
nemozem si pomoct, ked to takto vypichujes, mne sirotince a nechtiky pripominaju vyslovene kvety, navyse este ten lulkovec - botanicky text
ale ten staly motiv sirotincov tam je, aspon ja ho tam vidim, jednak na zaciatku a potom mozno v suvislosti s "temnicou", aj nejakou vlezlou starostlivostou s nechtikmi
vedla
ja strelim ale
konecne si docital olivera twista? :D
napatie medzi zdrobneninami / eufemizmami a filozofickymi terminmi, medzi biologickou / technologickou motivikou a teologizujucim zaverom obostrene zvukomalebnostou tomu dava typicky vysmesne vyznenie a hlbku (nadreality?)
jednoduchost
vsak minimalizmus.
trefne, vzhladom na moj obtazkany komentar
mne sa to tiez paci
ak sa vyberiem jednym interpretacnym smerom:
text posobi nabity existencializmom, prve dva verse evokuju dividuum/kolektivno/ ako lymfu, resp. mokradinu, co by som polozila do jednej roviny vyznamu /naprogramovana nuka myslienky na kreativny dizajn/ a sirotince, siroty - individuua vyclenujuce sa z dividua a odkazane same na seba, bez rodicovskej ochrany...cele akoby prologova cast, navodenie atmosfery osamelosti - kazdy sme v skutocnosti uplne sam.
dalsie dva verse napriek deminutivam neposobia zjemnujuco, ale naopak, akoby vulgarne a zosmiesnujuco, ironia je zjavna - tu sa nuka moznost vysvetlit si ich maskovanim, nanosmi na jedinca.
v navaznosti s dalsim versom - laka spojit zrenicky a lulkovec, atropa bella-dona, stredoveky skraslovaci prostriedok talianskych slachticnych - bud ako dalsi nanos, zbytocnost alebo v zmysle rozsirovania zrenic atropinom - otvorenie pohladu. alebo este trochu prvoplanovo sa zamerat na zlomocny.
priadky a krizenie - mozbyt sudicky a osudove pradenie nite zivota /naprogramovanie?/.
je tu este moznost - povytahovat lulkovce aj priadky, odstranit predurcenost.
posledne styri verse, resp. dva a dva by sa dali interpretovat ako oslovenie seba sameho alebo solovenie niecoho/niekoho mimo
posledny vers, temnica ontologickeho polotovaru, by vlastne mohol dodavat svetlo do predchadzajucich riadkov - ontologicka uzkost, existencia, individuum = pocit nedokoncenia a nenaplnenia - polotovar.
pre mna za poslednu dobu jeden z tvojich najlepsich textov, pride mi prekvapivo krehky a otvoreny
Poslať nový komentár