Drobnými kmitmi prstov
Podoberieš
a vytiahneš dušu
vykĺzne ti z dlane
Nečujne žblnkne
Ponorená báda
Chytro sa obzerá v mágnej vode
S rozšírenými zreničkami smeruje hlbšie
Medzi väčšie kvapky,
do sýtejších záhad
Až napokon prepadne cez dno
Pár momentov letí
a znova ticho žblnkne
myslím, že nie si prvý kto to hovorí, dík
ponorena bada mi znie kostrbato
vďaka, nemusí to byť úžasné, viem, ale pátosu som okatému pátosu som sa snažil vyhnúť. dík moc za reakciu i keď ťa to nevzrušilo, pretože u teba to nie je žiadne nóvum:)
tak ale kvoli jednemu versu hovorit, ze je to ako beverly hills, to je prisilne, common!
posledne na čo som myslel, bol bicykel, ale v pohode, može byť, zaujímavé:)
vidis....tak je to so mnou uplne otrasne :-P
fakt v tom nevidis zpoetizovano-ironizovany popis skusania bicykloveho defektu..?
Dusa ako samotne stojace slovo by mi to do patosu netahala...ale ked som precital to vyklznutie z dlane...akoby rozchod dvoch milencov kedy sa pustia za ruky...to uz sa mi spajalo az so scenami ake zazivas napr. v Beverly Hills alebo inych serialoch
ja som toto cital cisto instrumentarne, cize aj napriek "dusi" sa mi to nezdalo az take prepatetizovane
ja ked som si precital to vyklznutie duse z dlane...stratil som chut dalej to citat...prilis velka koncentracia gycu a klise a patosu na vers stvorcovy
nevzrusivy popis
skuska defektu.)
Poslať nový komentár