Pár zvrátených obrazov naložených v kyseline

Slová,

plynúce z mojich

račkujúcich pier,

ťa prestali štekliť

na zátylku.

Už len rrrušia.

Niečo sa láme.

Obaľuješ sa kyselinou.

Hyzdí mi vnútro,

keď do mňa vrážaš

iba zo zvyku.

Znova.

A znova.

Preťahujem

perinu cez oči.

Chcem byť slepá.

Trhám sa

na...Ticho!

Niečo sa zlomilo.

Inštinktívne

ma kladieš

niekde medzi pravú

a tú druhú topánku.

Usmievam sa.

Máš zvláštne nutkanie

zapchať mi niečím ústa.

Natrvalo.