skapínajúce kvety
tieňový kolotoč schnúcich hláv
dominuje červená
-
oči z ktorých sa vyliahol vesmír
pohlcujú abstrakte rozmiestnené útržky tela
nerovnomerne trhané autom
z ktorých sa parí ako z vrúceho mlieka
laparoskopia puknutej dutiny
stiahnutej gázou zožltnutou zoschnutým hnisom
trojuholník papiera
v ktorom si sa stratila nahá ako pán boh
a ja sa vypínam k tvojim prsiam
z ktorých buble lečo
pod kopec padá rôsol
medový- močový
trasúcim hrdlom vychádza zaklínadlo
k tomuto mam blizko. lubi sa.
paci sa mi, ako motivy porcovania tela, autonehody a nakoniec rozpustania do nejakeho amorfneho zele koresponduju s kolazovitou formou
cela tato hypertrofia drsneho vyraziva je nepresvedciva, hoci za nou sa ukryvajuce zufalstvo, bolest a zanik (vztahu?) zobrazene na plane telesnosti a sexuality ma v sebe potencial uputat a zasiahnut
s religiozitou to priamo nesuvisi aj ked viem ze je to citlivy pojem- boh
skor som to vnimal ako uplne odosobnenie pod vplyvom urcitych latok ako vonkajšej sily
ale za kvalitu toho prirovnania nerusim bolo to skutočne len taky výron
nespracovaných asociácií alebo recyklačný proces
mna to celkom vzalo..
naha ako pan boh - to naozaj nie, to je zle prirovnanie podla mna, silno mi to pripomina vplyv religiozity ktora sa podla mna nema zbytocne do basni pchat, pokial nie je nejako umnejsie zaobalena..
zbytok zaujimave obrazy.. najviacv mi udreli asi prsia z ktorych buble leco a oci z ktorych sa vyliahol vesmir.. (aj ked tam naozaj mas privela "nieco z coho nieco robi nieco"...)
na dadu krátke a jasné a na surr málo nápadité. dalo by sa to nazvať prídavnomenná guča ...
Poslať nový komentár