akosi tak

odchádzaš

a až vtedy to dostáva

vnútornú dynamiku

steny sa prekacujú

tapety lietajú

všetko je zrazu len trochu

spomalený výbuch

povedal by si vtedy viac

keby si to vedel?

stláčaš ma ako zvonček chrómovaného bicykla

a už dávno nekričíš

že som krásna

aj preto som sa naučila pevne stáť

stáť a smiať sa

až mi tečú slzy

a tečú aj dávno potom

ako sa smiať prestanem