Voľné verše

Si ako strom

pod výdychmi vetra,

ale tvoje pery

sú ešte zelené.

Počkám do jesene.

Šaty na členkoch,

pofŕkaná túžbou.

A prvé kryštáliky

si oblieka

žena.

jazyk nohy zakričal

a burizony sa kotúľajú k prilbici

som hachľa / DVD+R / chrbát / kokot

váhal som donedávna

mať aspoň 7 a kombinačky na viečku / len tak sa bicyklovať

no hladiac na to všetko

dospel som k názoru

že cca o rok bude priehlavok v okne

Moja krajina je veľká – ak trávim noc medzi kopcami, ráno neskladám stany, nepotrebujem

Ako sa udržiava teplo v krajine

tvoj lalok pocíti rebrá radiátora pretekajúce žižou

vykasané úhory omacajú zvyšky v tvojich klkoch

nity sa urobia

režú ma hrdlom

cikády som vypľul

dve ďateliny korunujú faux pas

zviera na stopách a v stopách

pri otvorenom okne

hlava obrastá kobaltom

pozoruje magmu na predmestí

dotkni sa jej dlaňou

a hrdelné šero

sa rozvinie v hranol

leto chlad

úskok vychádza z ruky v ktorej sa točí meč

preliačenina vchádza do orgovánu

v ktorom sa točí kozia hlava

na tomto mieste preriekne

soľničky