-

Jaskyňa svietila
obilným svetlom. On ukázal
na žltú stenu a povedal:

Tu je také teplo, že vrhá srieň.

A všetko zamrzlo na slnku.

Sem sa dalo prebrodiť
len cez nekonečné lány kukurice
lemované strašiakmi
odetými v dotrhaných sarafanoch.

Inde sa zas dalo dostať len
s rukou podopierajúcou chrbát:

Som šeroslepý. Nič nevidím.
Niekam sa ti zakvačím a
ty ma naviguj k tomu stanu
s prerušovane praskajúcou pieckou
a večným Emilinym ohňom
no konečným drevom.

Tam si snáď dovolíme aj
nadviazať rozhovor.

Teraz už smieš pozorovať tézu
zaseknutú medzi garnižou a stenou.
Nevychádza z životného poznania.
Nerozlúštiš jej obsah.
Je jantárovo zaliata tieňom záclony,
ktorú garniža drží.