Na hrote cesty

VI.

1. Vychádzaj z poznania, že cesta je nepriechodná.

2. Jedinou možnosťou je uchýliť sa na jej hrot.

3. Hrot cesty je neslovo.

4. Neslová nemajú význam. Sú migrujúcimi a zdanlivými obalmi vecí, akýmisi možnými rozmedziami oblakov vytvorených ilúziou existencie slov s významom.

5. Po hrote cesty kĺž, kým sa nenavráti pôvodná priechodnosť.

I.

a ty

si všimneš len tyč

uterák z rybích prstov

a slaný jazyk

kdesi v podbruší

II.

prvý úder bubna

celou hruďou je vlna

váhaš

no napokon do zeme prenikáš

už cítiš listy

cez hlinu ťažšiu ako hĺbka dní

prerážajú

smerom k tebe

- takmer -

III.

pri zauzlených hodinkách

práchnivieme

IV.

V bistre bolo možné ticho. Pod istými vecami

sme sa nevyhli ani tieňom.

Svetlo nemôže hovoriť, viem. No ajtak: spoza

nestálych okenných prikrývok k nám prečnievali

kusy pohyblivého plátna.

Od niektorých žien si asi už nikdy

neodmyslíme čiernobielo.

V.

a tej priehľadnej ruke

sa predsa podarilo

stlačiť vypínač

izba

ostala tmavá

a kosti

o niečo matnejšie -