Novšia dráma

Interaktívna dráma v jednom obraze, no v piatich dejstvách. Fň.

Úvodná poznámka:

Táto dráma sa musí hrať tak ako je napísaná. Predpísaná kompozícia scény, žiadny pohyb ani žiadna replika nesmie byť zmenená. V opačnom prípade nenávratne zanikne, alebo sa aspoň zmení, hĺbka, výška, no najmä šírka textu. Zároveň sa za žiadnu cenu, ani vysokú, nesmú čítať scénické poznámky. Ak by autor chcel, aby sa scénické poznámky čítali, nepísal by ich tak, ako ich píše,ale minimálne úplne inak. Pán riaditeľ divadla, verím, že ak by chcel nejaký režisér inscenovať túto hru práve vo Vašom divadle, budete dbať o to, aby som sa kvôli Vášmu nedodržaniu úvodnej poznámky nenaštval a nezažaloval Vašu divadelnú spoločnosť za prznenie môjho umeleckého diela. A toto teda určite umelecké dielo je. Teda určite aspoň, kým sa to žiadny hoc aj talentovaný režisér nepokúsi inscenovať, dramaturg interpretovať, či kritik pochopiť.

Prvé dejstvo

Na javisku je plne zariadené prízemie bohatého domu. Nábytok vyzerá tak, akoby sa tam mala hrať buď konverzačná komédia alebo javisková detektívka. Hra sa samozrejme musí hrať na najväčšom javisku, akým divadelný súbor disponuje. Vpravo z pohľadu diváka je stolík a divadelné okno. Stolík nemôže byť pod oknom, pretože je nevyhnutné, aby sa Herec mohol o okno oprieť a zadumane sa zahľadieť cez zahmlené okno na záhradu plnú zabudnutých zázvorových kvetov. Zadná stena javiska sa skladá, diktujem zľava doprava: z tapetovanej steny s dvoma neurčitými zátišiami, no určite to nemôžu byť zátišia jedla, z troch nad sebou umiestnených políc s dekoračnými predmetmi, z krbu s ozajstným ohňom, zo štyroch masívnych políc na knihy, na ktorých vidíme naukladané drahé kolekcie kníh v kožených väzbách, a nakoniec z lampy. Na ľavej strane javiska stojí vkusný moderný gauč s integrovanou poličkou na časopisy. V strede scény stojí starodávny drevený stôl, na ktorom vidno „pracovný“ neporiadok.

Ešte pred začiatkom predstavenia sa Herec nachádza na javisku a pracuje. Jeho akcia pred začatím nie je predpísaná, musí sa však pohybovať logicky. Herec sa musí tváriť tak, akoby naozaj pracoval a bol na to zvyknutý. Akákoľvek snaha rozosmiať diváka je z jeho strany neprípustná.

Akonáhle začne predstavenie, Herec už musí byť vžitý do svojej postavy a do priestoru. V ňom sa pohybuje s istou noblesou, musí to teda byť výnimočne kvalitný herec. Zároveň však musí byť obľúbený u publika, najlepšie ak často vystupuje na televíznej obrazovke, alebo aspoň vo filmoch. Ako som spomínal Herec po začatí predstavenia, na ktoré nie je mimochodom poukázané nijako ináč, iba „stmievačkou“, dôkladne dodržiava autorove predpisy. Ak teda autor píše, aby šiel Herec k oknu, ide Herec k oknu. Ak prikazuje, aby sa postavil na stôl, postaví sa na stôl.

V hľadisku sa zotmie, Herec práve sedí za písacím stolom a jednu za druhou nožom na listy otvára obálky, na ktoré si práve teraz vyhradil čas. Občas si odpije z nízkeho pohára, v ktorom je decentne naliata pravdepodobne whiskey. Ak herec whiskey nemá v ozajstnom živote rád, nesmie ani na javisku predstierať, že ju pije, nech radšej predstiera, že pije rum, prípustné je aj víno. V každom prípade však nie pivo ani žiadny tvrdý alkohol. Dôrazne žiadam, aby Herec nepredstieral, že pije Absinth. Počas tejto hry totiž bude piť veľa, no predsa sa neopije. Keď postupne rozreže všetkých sedem obálok, začne z nich vyberať listy. Prvý, aj druhý si iba letmo prezrie, no do tretieho sa mierne prekvapene pristaví a začíta sa doň. Tvári sa akoby tento list naozaj nečakal, nie je to však pravda. Už vyše mesiaca predpokladal, že mu daná osoba list tohto znenia pošle. Divákov sa teda snaží oklamať. Položí list na stôl a zahľadí sa na stenu, ktorá nie je medzi ním a hľadiskom.

Druhé dejstvo 

Herec vstane, stále sa bezradne pozerá smerom k hľadisku, skloní pohľad k zemi a urobí pár krokov smerom k divákom. Zastaví sa a uvedomí si, že riešenie je jednoduché asi ako vyzliecť si kabát. Vráti sa k písaciemu stolu, zo zásuvky na pravej strane stola vyberie hárok čistého listového papiera s monogramom v pravom hornom rohu. Položí ho pred seba, na chvíľku si spomenie na svoje detstvo a kreslenie s farbičkami a začne písať. Píše veľmi krátke vety. Je mierne rozrušený, no ruka sa mu vôbec netrasie a ani nepíše prehnane rýchlo. Keď list dopíše, prečíta si ho, opäť sa zahľadí na neviditeľnú stenu a zhlboka, pomaly a dôstojne si vzdychne.

Tretie dejstvo

Herec skloní pohľad ešte predtým než vstane, prejde k oknu, oprie sa o podobločnicu a pozerá sa von. Takto stoji dosť dlhú chvíľu. Diváci už začínajú byť nervózni. Tí odvážnejší zvažujú odchod z divadla, tí čo chodia do divadla menej často sa obzerajú a ak majú s kým, tak žartujú na tému, či sa bude hrať aj divadlo, alebo iba karty, ktoré majú mimochodom všetci z nich v ľavom vrecku na nohaviciach. Tí najviac odhodlaní začínajú pískať, kritici si čítajú bulletin, prípadne niečo iné, čo si do divadla nosia presne kvôli takýmto prípadom, napríklad blok zo supermarketu.

Hercovi to neprekáža a presne päť minút po tom, čo sa začal pozerať z okna, ho vonku zaujme mladá pani tlačiaca kočík. Má krátku sukňu, hnedý sveter a vkusné topánky na podpätkoch. Okrem dieťaťa v kočíku, ktoré herec nevidí, je sama, hoci je na ulici dosť rušno. Diváci ju nevidia, Herec si to uvedomí a pomaly sa začne prechádzať po miestnosti. Keď prechádza okolo gauča, rozhodne sa na chvíľu nemyslieť na svoj problém a vráti sa k drevenému stolu. Stojac vezme do rúk ďalšie štyri listy, ktoré zatiaľ nečítal a prezrie si obálky. Dve z nich vráti na stôl. Prejde k oknu a chvíľu sa pozerá na dve obálky, každú drží v jednej z rúk. Pohľad mu opäť ostane visieť na žene s kočíkom za oknom, tentokrát je to blondína.

Štvrté dejstvo

Obálky položí na parapetnú dosku okna a pozerá sa ako ich prievan ľahko nadvihne a unesie na ulicu, kde ich ešte chvíľu pozoruje ako ležia na chodníku, kým po jednej z nich neprejde koleso kočíka tretej ženy.

Herec prejde na proscénium, postaví sa až na jeho úplný okraj, špičky topánok mu trčia do hľadiska. Chvíľu takto stojí, pripravuje sa. V momente, keď sa hlas v jeho hlave zmení na šum a diváci vedia, že presne v tomto momente konečne prehovori, pootvorí ústa. Podľa toho ako to režisérovi vyhovuje, povie Herec jednu z týchto replík:

Herec: (zamyslene, filozoficky, pozerá pri tom divákom do tvárí) Nie každý to vie!

Herec: (melodramaticky, hystericky) Ja som to vedel!

Herec: (repliku prežíva v kŕči psychologického realizmu) Ja to musím urobiť!

Herec: (s nadhľadom, satiricky, možno až groteskne) Divadlo je môj život!

Herec: (bez výrazu, bez významu, s prázdnou tvárou, absurdne) Lalalalalalala!

Herec: (improvizovane) Herec improvizuje podľa svojej vôle, prípadne podľa vôle divákov.

Piate dejstvo

Herec spokojne odchádza.