Istou kozmickou rýchlosťou sa odpútaš
od povrchu – ani nútro zemské
ti už neimponuje
šmahom komplikovanej ruky
zahodíš dosiahnutý evolučný stupeň
presekneš niekoľko eónov súčasne
náhle
sa ocitneš uprostred kaledónskeho vrásnenia,
jednoduchým výškrabom
cielene zasiahneš do kambrickej explózie
-
- s uvoľnením skonštatujeme
zánik prvej
aj druhej osoby
singuláru
vau
ten lubostny vztah mi nenapadol, pekne, pekne;)
Nosnými sú hlavne geologické procesy/pojmy, ich enumerácia a navrstvenie na jednom mieste vytvárajú špecifický priestor/bod (singularitu), kde sa zrazu všetko rúca a nič nie je na svojom mieste. Najskôr sa zdá akoby sa tu prezentovala predstava apokalypsy, ktorá je zapríčinená jedným indivíduom, takto sa to môže zdať, že pôjde napr. o boha. Záverečné verše ale odvracajú pozornosť od celosvetovej apokalypsy a presúvajú ťažisko skôr ku koncu ľubostného vzťahu ("zánik prvej a druhej osoby singuláru" = ja a ty, zostáva 3. os. sing. = on a ona, čo evokuje odcudzenie). Takto sa pôvodný obraz deštrukcie sveta mení na zrútenie vnútorného sveta subjektu. Ide vlastne o modifikované frázy typu "už nie je žiadne my" s prihliadnutím na podobnosť výrazov singularita a singulár.
Poslať nový komentár