Pupok

dva odtlaky na nohách, dva odtlaky na šialene spotených nohách, tak týmto to teda začína, Pupok. zodral si si kožu z brušiek prstov. ako teraz identifikujú tvoj odtlačok? už ťa nikam nepustia. si stratený, Pupok, držíš sa toho pojebaného prepoteného matracu, akoby to bolo posledné hmotné teleso valiace sa nekonečnou vesmírnou čerňou, zmieta ťa na ňom, vyzeráš, akoby si padal, Pupok, lenže ako môžeš padať, keď ležíš? matrac sviští rýchlosťou svetla cez prázdny priestor, v ktorom sa kedysi ako kaluže rozťahovali a rozlievali brutálne červené planéty, hviezdy, hmloviny atď. chcel by si kričať. nevieš predsa, že vo vesmíre to nejde?

som Pupok a týmto to teda začína. radšej by som bol Bellybutton, ale narodil som sa v kokotskej krajine. hej, sú v tom zahrnuté odtlaky, lenže je v tom ešte čosi viac, je v tom zahrnutá krv, pár deci zhustnutej krvi na okraji jaziev. že odkiaľ? spadol som do kríkov, predsa. čo to hovoríš? nie, zápästiami do kríkov nepadám, zásadne bruchom, bruchom a hruďou, tie nikde neodhaľujem, intaktný nechávam len pupok. pozri, aké mapiská. kto vlastne si? ja som o matrac aspoň prilepený potom, ja v tejto šialenej rýchlosti nezletím, no ty by si si mala dávať väčší pozor. pozri, vidíš? v diaľke kúsoček svetla, akurát tak za jednu pazuchu svetla.

bola som poverená, Pupok. to ja navigujem tvoj matrac k svetlu. hej, je ho málo, lenže ty máš taký smäd, že by si sa chytil aj namaľovanej vody. ty teraz na nejaké to svetlo serieš, hoci je ho len kúsoček; bol by si oveľa radšej, keby som ťa odnavigovala k vode, a bola by som radšej aj ja. lenže v tomto vesmíre už voda nie je. naučíme sa spolu piť svetlo. ukáž ruku. kriste, tá je hebká, nebol si ty chirurgom?

nie, len som maľoval. a ešte som nosil kufre.

nosil si kufre bohatým aj chudobným, Pupok. lenže teraz žiaden kufor nemáš. pozri, mám nôž. vyrežieme ním kapsu do matracu, ukáž, takto. tam sa schovám, aby som z neho nezletela. keby matrac skákal, bol by to skoro klokan, lenže nie je, tu klokany nežijú, tu nežije vôbec nič. a opäť na to budem prízvukovať, ako už 3x predtým. musí byť jasná jedna vec: všetko je opustené. všetko až na teba, Pupok. chceš byť Bellybutton? dobre teda, buď.

môžem byť aj análny otvor, ak budeme predstierať, že to niečo zmení. ukáž to nožisko, mám chuť sa opäť hodiť do kríkov. že žiadne kríky nebudú? čo iná vegetácia? prípadne hrniec plný rysých pazúrov? v tom by sa plávalo, až by kosti škrípali.

nepodám ti nožisko, podám ti kosť, kosť miesto ruky. takto sa jej zachyť, b-e-l-l-y-b-u-t-t-o-n, všímaš, ako si dávam záležať na výslovnosti? tie elká a béčka, je to hra jazyka a pier, ktoré nie sú. zachyť sa kosti a nezleť. pozri, aké čudné, môj milý Bellybutton, toto svetlo čosi váži, sťahuje nás gravitačnou silou. okolo tohto svetla sa budeš točiť, a ktovie, možno naozaj zletíme. zletíme a temná energia nás ako temnú hmotu bude hnať až po okraj, ktorý nás roztrhá.