Spamäti

Ponorený, zahĺbený „prevŕtavam

sa uličkami, až prídem ako popamäti

na nábrežie“ [1] Dunaja.

Lúče slnka, vánok, vetrík,

vlnky, žblnky, chrchliak.

Na čo nevdojak ponorene,

zahĺbene hľadím povrchom

celého tela (tela prostitútky,

šedých hydroaviónov, kolesnáča,

zakuklenca, neprestajna, kĺbu, hľúz,

nebešťanov atď. [2]).

„Azda som stretol krásu sveta“ [3] alebo

som sa len vykotil kdesi v akejsi

motanine polí, lánov, medzí, humien.

„V tomto stave (...) básnici píšu akoby

spamäti prírodné obrázky.“ [4]