žltkasté

ránko ako ušité zo psa, človeče
a roztekajúca sa tvár, samozrejme
v lehu na posteli, samozrejme
v lucídnom sne o experimentálnej poézii

počula som kvákať sliepky
myslím, že o literárnej kritike a boli celkom vtipné
kým pečúce slnko malo od vtipu ďaleko

"ale ja som užasny," vravel niekto

sliepky písali básne a ja som zvracala v sklade
experimentálnej poézie, ale bola som šťastná, pretože
niektoré knihy boli občas aspoň trochu inteligentné